10.Diel-Chata
Už je to niekoľko dní, čo som opustila Rosinu telocvičňu. Počasie sa od tej doby poriadne ochladilo, už dokonca napadol prvého pol metra snehu. Vzduch je mrazivý. Keďže sa slnko odráža od snehu, je namáhavé udržať oči otvorené.
S Chimim sme vyrazili asi hodinu po východe slnka. Musíme sa dostať do ďalšieho mesta skôr, než padne tma. Ako dobre, že sme od pána Burryho dostali to TM. Ešte teraz spomínam na Rosin výraz, keď som porazila jej Gloom. Na nezaplatenie.
Pred zápasom som si naštudovala, ako sa nový útok volá a čo dokáže. Spolu s Nincadou.. teda vlastne už Ninjaskom sme ho zmastrovali. Áno. Ninjaskom. Nincada sa mi počas súboja premenila. Celkom ma tým zaskočila. S ňou som totiž tak často nebojovala, čo znamená, že musela byť na vysokom leveli už keď som ju chytila.
Keď sa vyvinula, bola som tak veľmi šťastná! Alexovi sa totiž vyvinul zatiaľ iba Mareep. A mne už dvaja pokémoni!!!! Okamžite ma v tej chvíli obliala škodoradosť.
Súboj boľ veľmi jednoduchý, keďže som mala výhodu s Chimim. A nie, aj keď sa vyvinul ho tak neprestanem volať, je to moje zlatíčko malé.
Rose si zvolila ako prvého pokémona Bellsprouta. Nincade stačilo zakopať sa pod zem, počkať na správny moment a zaútočiť so scratch a leech life. Bellsprout sa však škrabnutiu vyhol. Hýbal sa ako palma vo vetre.
Rose- Liany!
Bellsprout využiť svoje viničové biče na to, aby odrazil dokonca aj leech life.
Rose- A teraz wrap!
Znelo to skôr ako názov McDonald's-kého jedla, ako útok, ale nedali sme sa. Znovu sme sa zakopali pod zem, kde sme boli v bezpečí pred lianami.
Rose- Za ním!
To mi vyrazilo dych. Bellsprout namieril svoje liany do otvoru v zemi, kade sa podkopala Nincada.
Ja- Fury swipes!
Nincada vyskočila spod zeme na Bellsprouta a odmenila ho zúrivým útokom.
Ja- Scratch!
Ale už neútočila. Zľakla som sa, že sa niečo stalo. Ale ona sa len vyvinula na Ninjask. A ešte k tomu aj s novým útokom! Bug bite.
Rose- Bellsprout, Stunspore!
Ja- Bug bite!
Ninjask sa tak rýchlo priblížila k Bellsproutovi, že som na to pozerala s otvorenými ústami.
Rose- Ten je rýchly! Chyť ho!
Ja- Ninjask, Fury swipes!
Ninjask neuveriteľne rýchlo lietala. Len sa tak mihala pred našimi očami. Majstrovsky sa vyhýbala lianám, vždy po pár ranách zmenila miesto, aby ju Bellsprout ani náhodou nechytil.
Ja- Bug bite!
Ninjask ešte chvíľu cigánila, a potom priletela za Bellsprouta a uštedrila mu poriadny hmyzí hryz, až to zachrumkalo, ako keď si odkusnete z uhorky.
Bellsprout padol vyčerpaný na zem.
Ako druhý pokémon, bol proti nám Oddish. Ninjaska som vymenila za Espurr.
Dvaja pokémoni si vymenili pohľady, Espurr nahodila výraz ranenej srnky, ale všetkým bolo jasné, že je to len jej kamufláž.
Rose- Acid!
Oddish otvorila ústa a vypľula na Espurr guľu fialovej masy.
Ja- Espurr, confusion!
Podarilo sa nám trochu ''pomýliť'' Oddish a tak tú guľu nakoniec hodila na seba.
Ja- Znovu confusion!... A teraz psybeam!
Rose- Mega drain!
To však nefungovalo. Oddish bola dole skôr, než sa vôbec stačila uráčiť útočiť.
Potom však ďalším pokémonom bol Gloom. Vážne som to nečakala, pretože mi vraveli, že proti začiatočníkom nepoužíva vyvinutých pokémonov. Ale brala som to ako výzvu.
Rose- Sweet scent !
Zamračila som sa nad jej úškrnom. Vytiahla som pokédex a skontrolovala útok. Pokédex ma však nepotešil.
Ja- Espurr, Psybeam!
Espurr sa už už chystala vypáliť psychický lúč, no v tom sa jej na tvári objavil slastný úsmev a zaspala. Sladká vôňa začala pôsobiť.
Ja- Espurr, vstávaj!
Rose- Acid!
Gloom vyslala na moju Espurr jedovatú kyselinu, ktorá ju obklopila.
Ja- No tak Espurr!
Rose- Mega drain!
A to bol koniec mojej Espurr. Vymenila som ju za Monferna.
Ja- Ember!
Monferno bol rýchlejší, ako Gloom, takže ju stihol popáliť. Jej okvetné lístky jej začali horieť.
Rose- Mega drain!
Ja- Monferno, znovu ember!
Gloom sa trošku vyliečila našimi životmi, ale to nevadí. Rose sa zbavila Espurr, ale stále mám Monferna, ďalší typ pokémona, proti ktorému je Gloom slabí.
Rose- A teraz tvoja tajná zbraň!
Najprv som nechápala, ale potom mi to doplo. Tie výpary, ktoré sa držali iba okolo Gloom, sa teraz rozšírili do celej miestnosti a mne sa z toho zatočila hlava.
A Monferno zaútočil s ohňom. Nebol to dobrý nápad. Výpary boli zrejme horľavé, a tak sa celé ihrisko ponorilo do ohňa. Všetky stromčeky, tráva začali horieť a Monferno sa zranil vlastným útokom.
Rose- Tu ti oheň nepomôže. Gloom, Mega drain!
Monferno sa len zviechal zo zeme, keď Gloom útočil.
Ja- Je čas zas na našu zbraň! TM od pána Burryho. Monferno, fire punch!
Monferno sa rozbehol priamočiaro k Gloom.
Rose- Sweet scent!
Rose vyzerala veľmi vyplašene, a tak zrejme robila, čo jej napadlo, len aby zachránila pokémona.
Ja- Monferno, zadrž dych!
Rose vypleštila oči. Okrem toho ihrisko v plameňoch iba viac dehydratovalo Gloom, Monferno so zatajeným dychom natiahol ruku a uštedril jej statočnú šupu do tváre. Gloom bola odhodená, a po asi 5 sekundách sa z nej stala väčšia vatra, než z celého ihrisko.
Keď z nej ostal iba ohorený kúsok, spustil sa požiarny alarm a uhasil všetok oheň. Monferno sa ku mne rozbehol celý šťastný a ja som jeho radosť zdielala. Bola to krása. Vyhrali sme!
Rose stiahla svojho pokémona a usmiala sa. Vylovila z vrecka odznak, bol to kvet s fialovými odleskami a bol veľmi štýlový. Hneď som si ho založila do svojho puzdra na odznaky.
Rose- Nezabudni si od organizátorov vypýtať odmenu.
Samozrejme. Ani hovoriť nemusela, veď som to už mala dávno naštudované, že po výhre na štadióne získam aj nejaké peniaze. Nie že by som o ne mala núdzu, ale samozrejme, že sa hodia.
Po zápase som si skočila nakúpiť pečivo, nejaké lieky pre prípad núdze a zamierila som do mestečka Inkberry, kam ma vynavigovali miestni obchodníci.
Stále teda dúfam, že idem správnym smerom. Ale nie! Začína snežiť! To je snáď zlý sen!
Ja- Chimi, asi sa budeme musieť utáboriť predčasne, aby sme sa nestratili. Dobre? Hneď ako uvidíme nejaký dobrý priestor, kam sa schovať pred touto chumelicou, tak zastavíme, ok?
Chimi sa netváril nadšene, no som si istá, že rozumie tomu, že by sme sa mali usadiť. A keďže už mám skrehnuté ruky, že si ich necítim, a to aj napriek mojim rukaviciam. Chimimu som dala tiež jedny rukavice, aj keď v nich vyzerá veľmi vtipne. Aj keď mu sadnú ako uliate.
Po asi hodinovej ceste, zazriem ďaleko pred nami vysoký komín a dym.
Ja- Aha! Tam!
Hneď sa rozbehnem. Nohy ma už tak veľmi bolia, že je to až nemožné.
Z bližšia, je to drevená chata s odhrabanou terasou, vyumelkovaným stĺpikom, ktorý drží striešku na podstienke a nachystaným drevom pred dverami. Rozhodnem sa teda zaklopať. Už viac nápovied, že sú doma, mi ani nechať nemohli.
Nikto sa však neozýva a zaklopem znovu. Ozve sa štekanie a ja nadskočím od strachu. Štekot nevychádza zvnútra, ale niekde tam za mnou.
Chimi skáče predo mňa a postaví sa do obrannej pozície. Ten pes je Stoutland, veľký ako krava.
Ja- Dobrý Stoutland...
Snažím sa ho upokojiť. A hneď na to zbadám, že sem uteká mladý pán s baranicou a hrubým kabátom z bielej vlny. Hneď si dá do poriadku Stoutlanda, a mne sa milo prihovorí: "Prepáčte, nie je zvyknutý na ľudí. Myslel si, že nám idete zrejme kradnúť drevo, ako sa to stáva, odkedy napadol sneh. Ja som Oleg, miestny horár a drevorubač."
Ja- Teší ma, som Holly. Viem, že sa to veľmi nepatrí, ale nemohla by som sa u vás ohriať?
A na moju odpoveď sa otvoria dvere, z nich vykukne starenka: "S kým sa to rozprávaš, Oleg?"
Oleg- Toto je Holly, babi.
Babi- Aj sa mi zdalo, že niekto klopal. No poď dievča, nenecháme ťa mrznúť v tej chumelici. Máme aj čerstvo napečené koláče. Poď, poď!
Odvráti odo mňa zrak a ja sa nenechám núkať dvakrát. Je mi zima.
Vnútri ma obleje neuveriteľná vôňa kysnutého koláča a dreva. Je to skromná rodinka zrejme. Nábytok je tiež drevený, koberec z akejsi neznámej tkanej hmoty, vyzerá ako zo starých ponožiek. Radšej ho viac nesledujem, aby som náhodou neurazila. Vyzerá to tu o niečo útulnejšie než u Alexa, ale oni predsa žili ako početná rodina. Títo sú len dvaja.
Babi dorazí z kuchyne a nesie plnú misu buchiet. Núka mi hneď zo tri.
Oleg- Babi, no tak. Nemôžeme ju vycpať. Nech sa v kľude naje.
Babi sa na neho osopí.
Babi- Je hladná. Tak nech sa zasýti.
Ja- Nie, vážne nie som.
Na to ma môj žalúdok prezradí. Oleg zdvihne obočie, a babi sa len pousmeje. Strčí mi do náručia misu, ja ju vezmem a len zložím na stôl.
Oleg- Sprav si pohodlie. Môžeš tu počkať, až kým neprestane snežiť.
Babi- Oleg! Ak bude chcieť, môže tu aj prespať! Je predsa na svojej pokémonovej ceste, ako vidím.
Zhrozím sa. Je to až tak veľmi vidieť? Babi sa znovu len zasmeje a ukáže na moje puzdro odznakov, ktoré mi vypadne z bundy, keď si ju vyzliekam.
Babi- Neboj sa, nie si jediná trénerka, ktorá nás míňa na svojej ceste.
Mrkne na mňa. Aj keď je na tej starenke niečo strašidelne milé, cítim sa bezpečne a nemám podozrenie, že by mi chcela ublížiť, okradnúť ma a ani nič podobné. Oleg je tiež zlatý. Ale ten nepôsobí až tak prítulne, ako babi.
Oleg- Odkiaľ si?
Sadám za stôl a beriem buchtu do ruky. Je nádherne mäkučká a voňavá. Pomaly vdýchnem vôňu čerstvosti a pozriem potom na Olega.
Ja- Z Camilla city.
Oleg vypleští na mňa oči. Babi nie je nejako zvláštne prekvapená.
Oleg- Tak to už musíš byť na ceste dosť dlho. Nie je z toho mesta aj profesor Brown?
Babi- Oleg, ty si ale sprostý? Ako sa na niečo také môžeš vôbec pýtať? Samozrejme, že tam býva profesor Brown! Môj starý kamarát.
Ja- Poznáte ho?
Babi- (zachechce sa) Áno. Je to už ale doba, odkedy sme sa videli naposledy.
Povzdychne si a Oleg prevráti oči.
Oleg- Prečo nepustíš svoj tím, aby sa tiež najedli? Pokiaľ si na ceste, už musíš mať pokémonov, a to viac ako iba Monferna.
Ja- Máš pravdu. Nebude to vadiť?
Babi- Ale prosím ťa, prečo by sme inak boli pohotovostná služba pre trénerov?
Znovu na mňa mrkne. Oleg si prehrabne svoje husté vlasy a zájde za roh so slovami, že išiel po jedlo pre pokémonov. Vypustím teda svojich spoločníkov a hneď sa vrhnú na jedlo od Olega.
Oleg- Čo vravíš na toto počasie?
Otázka ma zaskočí.
Ja- Myslím, že sa nejaký legendárny pokémon zbláznil a teraz robí paseku.
Babi- Ah, ďalší snílek!
Začudujem sa.
Ja- Ako to myslíte?
Babi- Oleg tiež rád uvažuje nad takouto teóriou. Zdedil to po svojich rodičoch.
Babi zpraží Olega chladným pohľadom.
Oleg- No a? Oni písali knihy o nich, tak ich vidieť museli. Ja len kráčam v ich stopách.
Ja- Knihy?
Oleg- Áno. Knihy. Také papiere s textom zviazané v pevnej väzbe.
Zamračím sa.
Ja- Viem čo sú to knihy. Ale, o čom písali?
Oleg- O legendárnych. O ich mocnej sile, rôzne príbehy, povesti, legendy...
Ja- Môžem sa s nimi porozprávať?
Babi sa na mňa zadíva smutným pohľadom, Oleg sa obráti chrbtom ku mne. Následne sa zdvihne a odkráča von. Berie so sebou toho Stoutlanda a sekeru.
Oleg- Vrátim sa neskôr.
Zabuchne dvere chatky až zo strechy spadol sneh.
Babi- Jeho rodičia sa nevrátili, odkedy sa vydali hľadať Regice do hôr, pretože niekoľko detí tvrdilo, že ho videli na severnej hore.
Ja- A je tomu už dlho?
Babi- Také 4 mesiace. Dali sme vedieť aj horskej službe, ale nenašli nič. Prehľadali všetky cesty na severnej hore, ale žiadne stopy po mojej dcére a jej manželovi. Ostal mi to iba Oleg, no tej je viac vonku, ako doma. Vôbec mi nepomáha.
Zatajím dych.
Ja- TO nemyslíte vážne!
Babi- Oleg ich chodí každý deň hľadať a dúfa, že nájde aj Regice. Verí tiež, že ak chytí Regice, táto skorá zima prestane.
Neverím vlastným ušiam! Nielenže Oleg riskuje život, ale tiež stále verí, že ten pokémon existuje! Odhryznem si z buchty.
Babi sa posadí do hojdacieho kresla vedľa krbu. Vzala do ruky fotku a zadívala sa na ňu. Jej výraz pookrial, venovala jej požehnanie a položila ju späť na stôl. Tiež si vezme buchtu.
Babi- Dáš si čaj?
Kývnem na súhlas. A vtedy mi zíde na um nápad.
Ja- Tak ja pôjdem hľadať tiež! Ak hľadá viac ľudí, tým je väčšia šanca, že nájdeme aspoň stopy!
Babi- Ach zlatíčko moje. Viac ľudí v horách znamená len viac nešťastia. Oleg to aspoň na severnej hore pozná, ty nie. Najprv som sa o tom snažila presvedčiť aj tú slečnu, ale bola rovnako tvrdohlavá ako Oleg.
Ja- Aká slečna?
Babi- Zlatá. Zlatá tadeto prešla a povedala, že sa ich pokúsi nájsť. Z jej odhodlania sa napojil aj Oleg a od tej doby sa nezastaví.
Ja- Zlatá?! Ona tu bola?
Babi- Bola. A už sa nevrátila.
****pokračovanie nabudúce****
***Gemma***