2.Diel-Alex

     Teplo. Teplo. Teplo... teplo!!! To už je deň?! Alex sa strhne zo sna a vyskočí na nohy, pričom hneď šupne nohy do papúč. Navlečie na seba svoje každodenné oblečenie, vezme si svoj talizman pre šťastie- hodinky. Dostal ich od svojho otca. Ten na ne musel robiť asi 4x viac než zvyčajne, aby si ich mohol dovoliť.

     Odhrnie závesy, a na tvári ho pošteklia lúče vychádzajúceho slnka. Keďže žije na statku, automaticky vstáva s príchodom denného svetla. Zájde do kúpeľne, aby si umyl zuby a zabalil potrebné veci na cestu. Zadíva sa na seba v zrkadle a povie si...

Alex- Dnes, si vyberiem toho najlepšieho pokémona vôbec! A vyhráme aj celú Ligu!

     Poplieska si po lícach, aby sa zobudil úplne a ošpliecha tvár studenou vodou.

Alex- Je čas stať sa oficiálnym trénerom!!!

     Volám sa Alex Ross. Divné meno, ja viem. Ale čo narobím. Mám 10 rokov a žijem s mojou početnou rodinou na statku s Mareepmi a Miltankmi. Práca sa mi nehnusí, keď je potrebné, pracujem aj celý deň.

     V škole mi to tak nešlo. Nie som moc na rozmýšľanie, skôr na manuálnu prácu. Ten mozog tu, je Holly Halliday. Je to pekné bohaté dievčatko z centra mesta. Dostane, čo sa jej zapáči. No priateľov veľa nemá. Sama mi to povedala.

     Ale vráťme sa ku mne. Neznášam, keď som stredobodom pozornosti a určite nepatrím k tým, ktorý si najprv niečo premyslia a potom konajú. Žijem pre danú chvíľu, takže idem do toho bez nejakého plánu.

     Moji rodičia dúfajú, že pokémonová cesta ma naučí to, v čom nie som úplne dokonalý. Pokiaľ tomu tak má byť, dúfam, že nebudem mať veľa problémov.

Ja- Som zvedavý, ako sa bude dariť Holly.

     Holly je dievča, ktoré si potrpí na čistotu a komfort, ale zato je veľmi inteligentná a zbožňuje čítanie. My si však knihy dovoliť nemôžeme.

     Ona sa vždy spolieha len nato, že sa všetko naučí z kníh. Ja vravím, že skôr vlastné skúsenosti ťa naučia viac. Možno sa dozvieme, kto z nás bude mať pravdu. Určite sa stretneme, keď budeme putovať po krajine. A určite dáme aj nejaký ten zápas. Nemôžem sa dočkať.

     Prídem do kuchyne, kde je už moja rodina usadnutá za stolom a raňajkuje. Pozriem na tú bohatú hostinu. Miltankove mlieko a chlieb so syrovou pomazánkou + čerstvé ovocie nakrájané v mise.

     Ako som už spomenul, peňazí nemáme na rozdávanie. Hlavne v zime je to najhoršie, keď musíme vyžiť len z predaja vlny a mlieka. Nemáme totiž žiadnu úrodu, keďže je pôda zamrznutá. Zimy sú tuhé, aj napriek tomu, že Camilla city je v údolí pod kopcom. Dokonca nám niekedy vyhlásia aj stav možných snehových lavín, čo nám na radosti nepridáva. Ale zima nám určite nie je. Mareepova vlna je to najteplejšie, čo si môžeme priať a zároveň aj dovoliť. Každá zimu tak zarobíme úžasné peniaze, no rodičia ich našporia na horšie časy. Dedo sa venuje výrobe pokélôpt, ale obchod moc neprosperuje.

     Sadnem si na stoličku vedľa mladšej sestry, ktorá sa za rok tiež vydá na pokémonskú cestu. Maria.

Mama- Alex, už si sa pobalil?

Ja- (prikývnem) už my chýba iba deka a nádoba na vodu. Inak mám všetko.

     Otec, statný chlap na mňa pozrie hrejivo-hnedými očami.

Otec- Tak to určite nie. Ešte ti chýba tvoj pokémon.

     Povzdychnem. Na rozdiel od Holly, ktorá nemá doma žiadnych pokémonov, ktorých by si mohla zobrať na cestu, ich tu my máme požehnane. Preto som zvedavý, akého pokémona od rodičov dostanem. Môžem dostať Mareepa, Miltanka alebo Hondoura. To je elektrický, normálny a ohnivý typ. Vodného nemáme. Polievame ručne. Kŕmiť totiž toľko krkov dá zabrať aj finančne.

     Zamrvím sa na stoličke.

Otec- Ktorého by si chcel?

Ja- Neviem...

     Otec má dobré srdce, ale rozhodne neakceptuje u muža nerozhodnosť.

Otec- Dostaneš teda Mareepa, keď ti je to jedno.

     V duchu sa poteším. Mareep je elektrický typ.

Mama- Dávaj si na ceste pozor.

Ja- Neboj mami. Vždy.

Otec- Nezabudni sa potom vrátiť domov s trofejou víťazov.

     Zaškerím sa.

Ja- Určite!

Mama- A pozdravuj Holly, ak sa stretnete.

     Prikývnem a prehltnem posledný dúšok mlieka. Najedený až do prasknutia. Mama mi podá šatku, v ktorej mám zabalené jedlo asi na najbližšie tri týždne.

Mama- Nebudeš mi hladovať.

Otec- Zápasmi si zarobíš aj peniaze. Nezabudni ale jesť!

Ja- Tak to sa neboj.

     Otec vstane a vyjde von, kde sa už pasú pokémoni. Otec ukáže na jedného z mareepov.

Otec- Tamto je tvoj Mareep. Je to samček, keďže potrebujeme samičky aby nám zaistili ďalšie ovečky.

     Dostanem od neho pokéloptu, podídem k Mareepovi a pohladím ho. S pokémonmi dokážem vychádzať výborne. Na statku sa máme všetci radi, aj keď niekedy, ako inak, sa vyskytnú určité problémy.

Ja- Tak od teraz sme tím.

     Ako odpoveď dostanem bečanie a stiahnem Mareepa do pokélopty. Matka mi podá ruksak z vecami, ktoré mi tam ešte stihla dobaliť. Spolu s Pokédexom, ktorý vypýtala od profesora Browna.

Mama- Držíme ti palce.

     Pobozká ma na líce a vystíska ma. Otec ma popláca po chrbte.

Otec- Veľa šťastia!

     Súrodenci na objímu a ako odchádzam, mávame si na rozlúčku. Keď zájdem do Cédrového lesa, ktorý máme len na pár krokov, osamiem. Je trochu divné byť sám, ale rozhodne sa nebojím. Z lesa nám vždy niekoľko dravým pokémonov kradlo z nášho statku Mareepov a Miltankov, takže Cédrový les je môj domov. Tu som sa s kamarátmi zvykol hrať na schovávačku alebo naháňačku. S otcom som tu zbieral hríby a lesné plody.

     Les sa nachádza hneď vedľa strmého kamenného kopca, kde sa zvyknú objavovať kamenný pokémoni. Na vrchole hory je sneh, a to aj v lete. Je vysoká asi 3000 m.n.m. Otec vraví, že tam žijú legendárny pokémoni.

    Som sám. Akého pokémona by som si chcel za každých okolností chytiť? Určite by to bol...

/krík zašuchoce/ Predo mnou preskočí cez lesný chodníček Deerling v letnom šate. Pousmejem sa. Deerling je roztomilý, ale nechcem ho chytiť. Pokélopty od môjho deda si šetrím na iných.

    Začujem ďalšie šuchotanie. Tentoraz zozadu. Automaticky sa otočím sa sledujem, či sa niečo neudeje. Po chvíli tichého postávania sa odváži vyjsť na cestu malý zelenkastý Larvitar. Super!! Jeden z tých, čo som si chcel chytiť. Ešte pred tým vytiahnem pokédex.

Pokédex- Larvitar, pôdny a kamenný typ. Narodil sa pod zemou. Živý sa pieskom. Vraví sa, že zje aj celú horu pôdy. Často spí, aby mohol rásť. Je to silný a verný spoločník.

Ja- Mareep, ideme na to!!

    Hodím pokéloptu a Mareep sa následne objaví predo mnou.

Ja- Thunder wave!!

    Larvitara to paralyzuje.

Ja- A teraz tackle!!

    Mareep sa rozbehne a narazí do Larvitara. Ten asi nie je na vysokom leveli, takže je so silami na konci. No chce bojovať. Rozbehne sa k nám a zahryzne sa Mareepovi do chvosta. Bite.

Ja- Znovu tackle!!

    Mareep znovu narazí do Larvitara a toho to odhodí. Snaží sa pozviechať, ale nejak mu to nejde.

Ja- Teraz je dobrá chvíľa!! Pokélopta, leť!

     Ako pokélopta dopadne na Larvitara, stiahne ho dnu. Chvíľu sa kotúľa, avšak Larvitar z nej vylezie. Sakra!

Ja- Znovu tackle!!

     Tento náraz ešte viac oslabil Larvitara a tento krát pokélopta už zafungovala a chytila ho.

Ja- Sme výborný tím, Mareep!!!!

     Vezmem pokéloptu do ruky, zadívam sa na ňu a hodím späť, aby pustila Larvitara. Trošku už so zregenerovanou energiou sa dokáže aj usmiať. Premeriava si ma. Kľaknem si a nastavím ruku.

Ja- Budeme spolu s Mareepom a s tebou skvelý tým, a ostatní budú môcť vidieť, aký si úžasný a silný pokémon!
     To ho očividne presvedčí, rozosmiaty sa k nám rozbehne a skočí do náruče.

Ja- Všetkých porazíme. Ak aj hneď nie prvýkrát, tak sa staneme silnejšími!

     Larvitar mi sadne na rameno a odmietne ísť do pokélopty. Pokrčím ramenami. Aspoň že Mareep nemá s pokéloptou problém. Ideme. Na ruksaku sa vyvaľuje Larvitar a hrá sa mi s vlasmi ako konskými opratami. Hijé, hijé!! Smeje sa. Aspoň myslím.

     Som rád, že sa mu pozdávam. Nečakal by som, že chytiť pokémona bude tak ľahké... Ešte nás čaká tréning. A potom, hneď ako navštívime pokémonské centrum, vyzveme na zápas Enormu, trénerku telocvične Orgovánového mesta!!

     Keď prechádzate Cédrovým lesom, lepšie je ísť popri hore. Rýchlejšie sa tak dostanete do mesta. Kráčam dobrých 15 minút, keď zahliadnem niečo ružové predo mnou. Nie je to pokémon. Ale Holly. Jej ružové šatičky a kučeravé vlasy po plecia spolu so šatkou sú nepriehľadnuteľné. Ale prečo beží? Niekto ju naháňa?

Ja- HEJ, Holly!!!

     Zastaví, obzrie sa a hľadá pohľadom osobu, ktorá na ňu kričala. Nakoniec si ma všimne a rozosmiata mi zamáva. Pobehnem. Cítim, ako Larvitar nadskakuje na ruksaku, ale mojich vlasov sa drží pevne.

Holly- Tak čo?... Páni, vidím, že máš nového pokémona.

Ja- Áno, teraz som ho chytil. Je to L... Čo to robíš?!

     Holly sa hrabe v taške a vytiahne z nej svoju knihu. Chvíľu listuje.

Holly- Čo asi? Idem si zistiť, ako sa ten pokémon volá... Aha!! Larvitar!!!

     Zdvihnem obočie. Radšej ale nič nepoviem. Na to je pokédex, nie?

Ja- Takže si si vybrala Chimchara.

Holly- Bol tak roztomilý.

     Chytí sa za líca a zavrie zasnene oči.

Holly- Proste som musela. Sme skvelý tým. Už sme chytili Nincadu. Však, Chim?

     Poškrabká ho pod krkom.

Holly- Čo sa k nám zatiaľ nepridáte? Chcem zájsť do pokémonského centra.

Ja- A potom si môžeme dať zápas.
Holly- Čo tým myslíš? Potom pôjdem vyzvať Enormu.

Ja- Myslel som súboj, ja vs. ty. Viac skúseností z boja sa bude hodiť nám obom.

Holly- No, v poriadku. Porazíme ťa!!

Ja- Mysli si to ďalej, ale potom nebuď sklamaná skutočnosťou.

*****

    Za pokémonským strediskom je ihrisko, kde práve teraz stojíme. Vyliečili sme našich pokémonov a teraz si dáme zápas. Ja a Holly. Jeden na jedného.

Holly- Ideš, Chim!!

Ja- Mareep, ukáž čo vieš!!

    Môj prvý zápas. Chcem vyhrať!!

Holly- Chim, scratch!!

    Chimchar sa rozbehne k Mareepovi.

Ja- Tackle!!

     Mareep sa rozbehne naproti Chimcharovi a ten, ako škrabne môjho pokémona, je odrazený do diaľky.

Holly- Si v poriadku, Chim?

     Chimchar sa hneď postaví na nohy a zaujme bojovú pózu.

Ja- Mareep, thunder wave!!

Holly- A to je čo?!

     Holly znovu vytiahne knihu a listuje je v nej. Pokrútim nesúhlasne hlavou. Paralyzujeme zatiaľ Chimchara, kým Holly hľadá útok thunder wave. Úplne sa prestala sústrediť na súboj.

Ja- Tackle!!

     Mareep znovu narazí do Chimchara.

Ja- A posledný útok!

     Mareep zaútočí, ale je to niečo nové. Taký útok pred tým nevedel. To už je na novom leveli? Tak rýchlo?! Podľa všetkého je to thunder shock. Holly však v tej chvíli zareaguje.

Holly- Scratch!!

     No thunder shock v tej chvíli zelektrizuje Chimchara a ten je neschopný boja. KO.

Holly- Chimchar!!!!

     Rozbehne sa na ihrisko a vezme vyčerpaného Chimchara do náručia. Pritisne si ho na hruď a pochváli ho.

Ja- Dobrá práca Mareep. Nevedel som, že sa naučíš nový útok tak rýchlo.

Holly- To nie! Ja som prehrala!

     V očiach sa jej zalesknú slzy a keď k nej chcem podísť bližšie, rozbehne sa s Chimcharom preč, asi do pokémonského strediska.

Ja- Chudák Holly. Nemá mať ten nos toľko v knihách. Inak by to prehrať nemusela.

     Rozhodnem sa popýtať ľudí, kde je štadión. Jeden chlapík ma tam vynavyguje a konečne to nájdem. Viacerí tréneri zrejme chceli vyzvať Enormu na zápas. Sme tu traja tréneri, a tí dvaja, čo sa očividne poznajú sa vychvaľujú jeden druhému.

Prvý- Už mám jeden odznak! A idem si po ďalší!

Druhý- To ja už som chytil 10 pokémonov a minule a mi Poliwhirl vyvinul na Politoeda!!

Ja- Prepáčte...

     Zadívajú sa na mňa a z ich pohľadov sa nedá nič vyčítať.

Ja- Akých pokémonov má Enorma?

Druhý- Hmyzích. Sú slabí proti ohňu, takže môj Vulpix to zvládne.

Prvý- Počuj, koľko máš odznakov?

Ja- No... Dnes som len dostal pokémona, takže ešte ani jeden.

     Zasmejú sa.

Prvý- Ako chceš teda poraziť Enormu?

Druhý- Som zvedavý, ako veľmi dostaneš na zadok!!

Ja- Len sa smejte. Potom uvidíte, ako rýchlo ju porazím.

     Zahliadnem, ako sa blíži Holly. Červené tváre, ale nos má hrdo do hora.

Holly- Možno si vyhral, ale sleduj, ako získam prvý odznak!

Druhý- Vy ste tu spolu?

Prvý- Tak veľa šťastia.

     Otvoria sa dvere a vojdeme všetci dnu.

Organizátor- Ako sa voláte?

     Tí dvaja tréneri sa predstavia ako Robert a Salivan.

Organizátor- Pôjdeme podľa abecedy, nech je to aspoň nejako usporiadané.

Salivan- Ale to nie je fér!! Ja som tu bol ako prvý!!

Organizátor- (zavrčí) Pokiaľ sa ti niečo nepáči, tam sú dvere!

     Hneď stíchne a pusu už neotvorí.

Organizátor- Vravel si, že sa voláš Alex, (prikývnem) tak teda poď. Enorma čaká.

     Postavím sa na ihrisko a čakám. Enorma prikráča elegantne. Obliekla si pavučinové pančuchy a tmavozelené šaty, ktorých rukávy tiež vyzerajú ako pavučina. Má smaragdové oči, ktoré ma znervózňujú. Hrdzavé vlasy tomu dodávajú dramatickosť. Holly zhíkne a hneď pochváli jej vzhľad.

Holly- Vyzeráš úžasne!!

Enorma- Ďakujem. Dúfam, že budeš bojovať tak dobre, ako dokážeš skladať komplimenty. (pozrie na mňa) Takže, prvý pán na holenie je Alex. Koľko máš pokémonov?

Ja- (sťažka prehltnem) Dvoch.

Enorma- Rozumiem. Tak teda zápas dvaja na dvoch. Aby si získal odznak, musíš poraziť oboch mojich pokémonov. Otázky?

Ja- Nie.

Enorma- Nikoho nešetrím!

Ja- Práve som chcel to isté!

Organizátor- súboj sa môže začať!

**pokračovanie nabudúce**

♦♦Gemma♦♦