4.Diel-Smaragdové mesto

         Na nose ma šteklia slnečné lúče vychádzajúceho slnka.Vzduchom sa šíri vôňa rannej rosy.A my...prechádzame lesnou cestičkou a mierime do Smaragdového mesta.Zvyčajne,keď sa zoznámim s niekým novým,tak s ním vôbec nehovorím a snažím sa mu vyhýbať.Ale Ashom,Misty a Brockom bolo niečo inak.Nemala som problém sa s nimi rozprávať a odpovedať na všetky ich otázky,ktoré sa ma vypytoval hlavne Ash.

Ash-Koľko potrebujem odznakov,aby som sa mohol zúčatniť Zlatej ligy?

Misty-Preboha,Ash!! Ideš sa zúčastniť ligy,a ty nevieš vôbec nič!!

Ja-Potrebuješ päť.Zo Smaragdového mesta,Opálového,Rubínového,Bronzového a Strieborného.No a Zlatá liga v Zlatom údolí je ako inak v Zlatom meste.

Brock-A my teraz ideme do Smaragdového mesta.

Ja-Správne.Presnejšie k trénerovi Toshimu.

Misty-Niektoré telocvične sú aj v lese.A tá v Smar..

Ja-Je v zátoke na vode.Okolo sú pláže s lehátkami a trošku ďalej zas prístav.

Brock-Na vode?

Ja-(prikývnem)Áno.Je to plošina tesne nad hladinou mora.Zátoka sa volá 'Pokojná',pretože aj keď je búrka,ku podivu,nie sú žiadne vlny.Ale len v tej zátoke to tak je.Keď som si tam bola po odznak smaragdu ja,akurát opravovali pokémonové stredisko a niekoľko budov,ktoré zničil hurikán.

Ash-A stihneme dojsť do Smaragdového meste ešte dnes?

         Začnem sa smiať.Medzitým dojdeme k nízkemu mostu ponad koryto rieky.Teddiursa ma pošteklí za krkom.

Ash-Čo?

Ja-(utieram si slzu od smiechu)Smaragdové mesto je hneď za týmto mostom.A táto rieka,ponad ktorú teraz ideme sa vlieva do mora pri meste.

*****

        V meste je plno. Prechádzame po promenáde, aby sme sa vyhli rannej zápche na Hlavnej ulici. Okrem toho sa Ash ešte musí zaregistrovať do Zlatej ligy, aby vedeli, že je tu ďalší uchádzač o víťazstvo. Zvony z veže akurát odbíjajú 10 hodín.

Brock- Aha, tam je pokémonové stredisko!!

    Ash sa k nemu rozbehne priam nadzvukovou rýchlosťou a my máme čo robiť, aby sme s ním udržali tempo. Ash vbehne dnu do strediska a zastaví sa pri pulte, za ktorým stojí sestrička Joy. V centre je frmol.

Joy- Čo pre vás môžem urobiť?

     Konečne dobehneme aj my dnu a vydýchavame sa. Ash je strašne naspeedovaný, netuším, či je to pri ňom bežné alebo nie, ale radšej sa ani nepýtam. Tresne rukami o pult a akoby vôbec pred chvíľou neutekal sa začne rozprávať so sestričkou Joy.

Ash- Chceme sa zaregistrovať s Pikachu do Zlatej ligy.

Joy-(usmeje sa) Budem potrebovať tvoj pokédex.

     Ash vyberie z vrecka pokédex a podá ho Joy. Keď sa Brock vydýcha, spamätá sa, poobzerá okolo, všimne si sestričku, okamžite vezme jej ruku do dlaní.

Brock- Slečna, vy ste to najkrajšie stvorenie aké som kedy videl v tomto meste.Nezašla by ste som nou do kaviarne na šálku čaju alebo niekam na pláž.....

     Sestrička je veľmi zaskočená. Z ničoho nič v strede Brockovej vety vystrelí ruka Misty,schmatne Brockove ucho a začne ho ťahať preč so slovami: „Schladni Romeo, inak budem to najnepríjemnejšie stvorenie v tomto meste.“

Brock-Áááá,prestaň ma ťahááť!!

     Pristúpim k Joy.

Ja- Prepáč, zdá sa, že má slabosť pre dievčatá.

Joy- To je v poriadku,Kirra.

     Vloží pokédex do počítača a zaregistruje Asha. Potom pokédex vytiahne a podá Ashovi.

Joy- Vitaj v Zlatej lige, Ash Ketchum.

Ash- Ďakujem.

      Joy sa obráti ku mne.

Joy- Čo ťa k nám privádza,Kirra?

Ja- Vlastne, je to Ashova zásluha, že som dnes tu.A okrem toho aj ja musím ísť do Zlatého mesta, takže sa mi vlastne hodilo, že idem s Ashom. A Toshi je kde? Má tu hneď jedného vyzývateľa.

Joy- Za chvíľu si sem má prísť po Axew. Počkajte tu, teraz má akurát zápas, telefonoval mi, že príde trošku neskôr.

Ja- Dobre, počkáme.

      Obrátim sa smerom k Misty a Brockovi. Stoja už aj s Ashom vzadu pri videotelefóne a vytáčajú nejaké číslo. Idem teda k nim. Neuveriteľné!! To je profesor Oak!!

Ash- Dobrý deň, profesor Oak.

Oak- Áá, Ash. Ako sa vám zatiaľ darí?

Ash- Skvelo. Idem vyzvať trénera Smaragdového mesta.

Oak-Tak ti budem držať palce. Počul si už o Garym?

      Ash pokrúti hlavou.

Oak- Gary porazil už dvoch trénerov v Zlatom údolí. Pokiaľ si dobre pamätám, boli z Rubínového a Smaragdového mesta.

       Ash si niečo pre seba zamrmle. Pozerám na profesora Oaka a keď si ma všimne, skoro až zvýskne.

Oak- Stretli ste Kirru Benetovú? V tých končinách je veľmi často...

Ash- Áno, a teraz s nami chodí po Zlatej doline. Kirra, toto je profesor Oak, profesor toto....

Kirra- My sa poznáme, Ash. Ale je milé, že si nás chcel predstaviť. Ako sa vám darí profesor?

Oak- Stále rovnako, pokémoni a pokémoni a znova pokémoni.

Misty- Odkiaľ sa poznáte?

Oak- Kirra raz išla cez mesto Palet do Šafránového mesta a potrebovala sa opýtať na smer. A ja som bol náhodou okolo, tak som jej pomohol. Niekedy mi chodí cez leto pomáhať na pár dní.

Ja- Ale v poslednej dobe nebolo veľa času navštíviť mesto Palet.

Brock- Ty sa poznáš snáď s každým človekom!!

Ja- Ani nie. Len...mám proste niekedy šťastie na ľudí...

Ash- Profesor, remizoval som s Kirrou v zápase.

Oak- Ash ti dýcha na päty, Kirra.

Ja- Veď ešte uvidíme.

      Pri profesorovi sa objaví Muk a celého ho obijíme.

Oak- Nie Muk, teraz nieeee...

      Muk zvalil Oaka na zem.

Oak- Už musím končiť, majte sa.

      Všetci mu odzdravíme a spojenie sa preruší. V tom sa zem začne otriasať. Obzeráme sa okolo seba, či je zemetrasenie. Otrasy sú silnejšie a silnejšie a vtedy do strediska vtrhne auto s trčiacimi rúrami. A ozve sa, mne už známe, motto Raketového týmu.

       -Aby sme zachránili svet pred záhubou....a dosiahli zjednotenie národov, porazili ducha pravdy, lásky a dobra....a natiahli sa k novým výškam....

    Všetci traja vylezú z tej strašnej rárohy na strechu už spomínaného ‘auta‘ a pokračujú ďalej.

Jessie- Jessie...

James- James...

Jessie- Sme Raketový tým, útočíme rýchlosťou svetla...

James- Tak s nami bojuj alebo sa poddaj.

Meowth- Mňau, presne tak. A teraz nám dajte všetkých týchto pokémonov, inak si ich zoberieme sami!!

     Ash, Misty aj Brock sa okamžite rozbehnú k tomu autu, pričom som dúfala, že majú nejaký plán. Avšak, pokiaľ nejaký majú, nedávajú to zatiaľ najavo. Ash aj Pikachu sa postavia priamo pred to auto. Misty a Brock stoja hneď za ním. Ja postávam úplne vzadu v miestnosti pri videotelefónoch s Teddiursou a Umbreonom.

Ash- Nikdy!!!

James- Tak to sa ešte uvidí.

     Jessie,James a Meowth zalezú do tej opachy a ja si až teraz všimnem, že to ich auto sa vlastne podobá Tentacruelovi. Začujem Jessin hlas, naradostený ako u malého dieťaťa.

Jessie- Nemôžem sa dočkať, keď to vyskúšame.

James- Aj ja, aj ja.

Meowth- Už to pustite!!

      Cez predné okienko na ‘aute‘ vidím, ako James stlačí tlačidlo. Bolo to ako De ja vu, hneď som si spomenula na moje prvé stretnutie s Raketovým týmom, ako nás obliali vodou a potom na nás hodili nejakú podivnú sieť, ktorá nás elektrizovala.

       Tentoraz však nevyšla z hadice voda. Boli to, samozrejme, ako inak divné veci-kovové obruče, ktoré akoby boli niečím riadené, nám všetkým spútali nohy a ruky.A spútali ich veľmi tesne. Ako inak, všetci sme sa z nich snažili dostať, aj ja. No niečo... nedokážem to vysvetliť, proste mám pocit, že tie putá sú zrazu o niečo tesnejšie. Dokonca mi to potvrdil aj Jessin zákerný smiech so štipkou škodoradosti. No dobre, nebola to len štipka, ale hotová polievková naberačka.

Jessie- Hahaha, len do toho, čím viac sa budete hýbať, tým viac budú obruče tesnejšie.

        Mne ale nič nebránilo skúsiť to znova, aj keď som si pomaly necítila nohy. Ale vôbec to nejde, držia ako kliešte.

James- A teraz, druhá časť nášho majstrovského plánu.

        Z jednej z tých hadíc začalo vychádzať niečo ako peľ. Vzduchom sa to šírilo síce pomaly, ale po sledovaní ostatných, ako sa toho nadýchli a ostali paralyzovaní, to vyzeralo ako ochromujúci peľ. Úžasné. Je vôbec možné, aby títo tajtrlíci nám už konečne dali pokoj?

        Vďaka tomu, že som bola vzadu v miestnosti, som bola najďalej zo všetkých od zdroja peľu, takže som najväčšiu šancu niečo urobiť. Ash medzitým zakričal na celú miestnosť,  pričom si pridŕžal nos aby nevdychoval omamný prášok.

Ash- Snažte sa nevdýchnuť ten peľ!!

         Len čo to dopovedal, Pikachu sa zosypal paralyzovaný na dlážku. Postupne,ako hrušky,popadali aj Misty,sestrička Joy a Brock.

Ash- Pikachu, nie!

Obzerám sa okolo seba, či neuvidím niečo použiteľné pre danú situáciu.Teddiursu použiť nemôžem,tá nie je veľmi rýchla a k tomu robí maličké kroky. Zrak mi padne na požiarny uzáver za pultom sestričky Joy. Je síce odo mňa asi takých 11 metrov, no verím, že to zvládnem. Ešte sa obrátim k mojim dvom pokémonom.

Ja-Utekajte za Toshim a priveďte ho sem!!

         Umbreon aj Teddiursa prikývnu, Teddiursa vysadne na Umbreonov chrát a on sa rozbehne zadným východom von,aby zavolali Toshiho.Nenápadne sa dám do pohybu k uzáveru a prekvapí ma, s akou ľahkosťou sa pohybujem na zemi bez pomoci rúk alebo nôh.Do nosa ma udrie vôňa. Obzriem sa po peli. Nie je až tak ďaleko, ako som si myslela,no nie je to to,čo cítim.Vonia to na konvalinky.Zrejme pred nedávnom umývali dlážku,preto sa tak dobre šmýkam po zemi. Snažila som sa švihnúť si,no s putami na rukách aj nohách to išlo len veľmi tažko. Už tam budem, len kúsok, maličký kúsoček... a mám ťa! Zatiahla som za páku na hasenie požiaru. A prečo? Je to príliš jednoduché. Aspoň by som povedala, že logické, veď peľ sa cez vodu nedokáže šíriť ďalej. Voda ho odstránila zo vzduchu úplne všetok,takže sme zase mohli dýchať normálne a nemuseli sme si držať nosy aby sme sa nenadýchli.

               Raketový značne panikári. Až sem na druhý koniec miestnosti cítim, že ich radosť poľavila teraz sa snažia zachrániť situáciu, čo mi napovedalo, že niečo sami svojou nešikovnosťou pokazia.

Jessie- James, rýchlo zapni odsávanie!!!

James- Idem na to!!

     Zo všetkých rúr zrazu prúdi vzduch, ako z vysávača. To už stačí!! Zmiznite už odtiaľto!! Keďže som  skrytá za pultom, asi len mňa nevysáva ten vysávač. Vystrčím hlavu a skoro mi ju vcucne do rúry. Vidím Asha, ako bojuje v ‚vetrom‘ a celým telom chráni Pikachu aby ho neofúklo. Uvedomím si, prečo Raketový tým zvolil práve vysávač- odsajú pokélopty a potom s nimi utečú preč. Musím uznať, že až tak hlúpy, ako som si o nich myslela nie sú. Ale moju mienku o ich nešikovnosti to nezmení. Určite čoskoro niečo sami pokazia.

      Okolo mňa začali poletovať pokélopty smerom k obriemu Tentaruelautu.

Ja- Ash!!! Tu nefúka! Podˇsem!!

      Ash sa dá hneď do pohybu, avšak Meowth si to všimne.

Mowth- Nie tak rýchlo, krpec.

       Cez predné okno na aute vidím, že stlačil nejaké tlačidlo. Tí tam majú snáď gombíky úplne na všetko. Možno aj na samodeštrukciu.Jedna z rúr sa dá do pohybu ako chápadlo, chytí Ashovi nohy a zdvihne ho aj s Pikachu do výšky.

        Takže toto mi nevyšlo. Zrak mi padne na sestričku Joy, ležiacu vedľa mňa, pričom so si ju všimla až teraz. Čo ma prekvapí, je, že je pri vedomí. Zrejme ju tá voda prebrala. Pozrie na mňa.

Joy- Moje... vrecko....

        No dobre, nie až tak prebrala.

Joy-.... pokélopta...Graveler...

        Viac mi povedať už ani nemusela. Hneď ako slovo ‚Graveler‘ opustilo jej pery, mi bolo jasné, čo treba robiť. Gravelera som ‚zamenila‘ sestričke Joy, keď som tu bola naposledy. Bola to tak trošku iná výmena, pretože som jej chcela Gravelera nechať, keďže tu vtedy potrebovali pomoc s opravou mesta po hurikáne. Ona sa mi však chcela odvďačiť niečím, tak mi dala Teddiursu, s ktorou som sa za ten jeden deň veľmi zblížila. Bolo to zvláštne, lebo Teddauirsy bývajú väčšinou zákerné. Ale táto moja nie je. Možno preto, že ju trénuje úžasná trénerka. Hehe. Robím si srandu, až taká egoistka nie som- aspoň dúfam.

         No dobre, ale mám stále zviazané ruky, čo znamená, že neviem, ako mám vybrať tú pokéloptu. Našťastie zrejme Graveler počul, že ho potrebujeme a tak sám vyšiel z pokélopty. Pri pohľade na sestričku Joy a mňa nám v sekunde pretrhol kovové obruče.Konečne voľnosť!! 

Ja- Pripravený? (Graveler spraví kulturistickú pózu) Valiaci útok na auto!!!!

         A Graveler sa valí. S krásnym rachotom narazí do auta, ktoré sa začne silno otriasa.

        Medzitým sa vo dverách objaví nejaký chalan s čapicou na hlave. Nie je padnutý na hlavu? Vonku je snáď 30 °C a on nosí bavlnenú čiapku? Až keď zdvihol hlavu a ja som mu uvidela do tváre som prestala premýšľať nad čiapkou. Celé centrum zaplnila jedinečná svieža vôňa a okamžite mi bolo jasné, že Umbreon s Teddiursou to dokázali. Stáli hneď po ľavom boku. Na pravo od chlapca stál Golduck. Sme zachránení, on vie čo robí.

Ja- Toshi...

     Toshi si ma nevšimol, veď ako by aj mohol, skrývam sa za pultom so sestričkou Joy. Plne sa sústredí na problém, kvôli ktorému ho zavolali moji pokémoni.

Toshi- Golduck, psychický útok.

     Golduck útočí na nepriateľské ‚auto‘ a sila útoku ho zdvihne do výšky. Buď použil dva útoky naraz, alebo neviem. Môže psychický útok uvoľniť rúru, ktorá drží Asha za nohy? Ten spadol na zem aj s Pikachu, ktorý sa už stihol prebrať.

Ash- Bleskový útok!!

Toshi- Vodná pumpa.

     Pikachu aj Golduck pracovali ako jeden pokémon. Golduck namočil to hnusné auto a Pikachu ich zelektrizoval bleskovým útokom. Rozhodla som sa prispieť k týmovej práci.

Ja- Nárazový útok, Graveler!!

     Graveler to zakončil nárazom do tej opachy, ktorá už letela vo vzduchu. Konečne už je od nich pokoj.

      Toshi na mňa zatiaľ ani len nepozrel. Pomáha vstať ostatným.

Toshi- Ste všetci v poriadku?

Misty- Vďaka tebe.

       Toshi sa na Misty usmeje a tá sa začervená.

Ash- Sme OK.

Toshi- To som rád. (pozrie mojím smerom) To nie je možné.

Ash- Čo?

Toshi- Kido?

Brock- Kto je Kido?

       Prídem k nemu bližšie a od ucha k uchu sa vyškerím. Potom ho obijímem. Ash teká pohľadom z Toshiho na mňa a späť. Keď mi objatie konečne opätuje, cítim jeho vyšportované telo a tehličky, ako ma tlačia do solar plexus.

       Toshi je vysoký, a keď ja poviem, že je vysoký, znamená to, že je gigantický. Ja sama totiž meriam 167 centimetrov, a to bez topánok, pričom si pripadám pri Ashovi ako hotový obor, keďže ten tak odhadom môže mať tak 153 centimetrov. No a Toshi? 196 centimetrov a možno aj viac. Len tak mimochodom, má 18 rokov, špinavohnedé vlasy rovnakého odtieňu ako sú tie moje- gaštanové so zlatistým nádychom, zelené oči ako smaragdy, opálené pokožku a krásne plné pery. Miluje vodu a plávanie, čo je jeden z hlavných rozdielov medzi nami. Jeho najobľúbenejšie jedlo je sushi, ďalší rozdiel, a na pitie si dáva 7up. Nestará sa o oblečenie, ale z nejakého dôvodu je vždy bohovsky oblečený. Aj teraz. Tmavé rifle a sivé , trošku tesnejšie, tričko s krátkym rukávom, čierne conversy s prekvapivo žiarivými žltými šňúrkami a tá bavlnená čapica, ako inak, sivej farby. Ak som to ešte nespomenula, jeho obľúbenou farbou je sivá, ale to sa dalo vydedukovať. Ak by vás to zaujímalo, veľkosť jeho trička je L a veľkosť nohy je 45.5 a ak sa ma opýtate hoci čo o Toshim, s radosťou vám odpoviem. Toshi je ako kniha, dá sa prečítať a ľahko sa zapamätá, takže kto spozná jeho osobnosť, nebude mať problém s ním komunikovať. Takže no problemo J

Toshi- Som rád, že si späť. Vidno, že ani ty ani Graveler ste nezleniveli, aj keď ste spolu neboli celú večnosť. Zrejme má tvoje trénovanie predsa len niečo do seba.

Misty- Kirra a zlenivieť? Tak to by si sa mal viac obávať o Asha.

       Pozriem Ashovým smerom, či niečo nepošle na Mistin účet, avšak nie. Zrejme sa sústredí na Toshiho, pretože on ani ostatní nemajú poňatia, kto Toshi vlastne je za chlapca. A keďže Toshi začul meno ‚Ash‘ použité v kombinácii ‚lenivosť‘ chopil sa komunikácie. Medzitým sme sa prestali obijímať.

Toshi- Ktorý je Ash?

Ash- Ja som Ash a prišiel som vyzvať tunajšieho trénera telocvične na súboj.A kto vlastne si ty? A prečo voláš Kirru Kido?

     Toshi sa narovnal.

Toshi- To je jednoduché. Keď sem prišla na zápas a my sme sa zoznámili, že by ešte mala počkať, pretože Zlatá liga nie je vhodná pre malé deti. Nielenže je dosť často nefér, ale aj psychicky náročná. Ale Kido ma nepočúvala. Niečo si zamrmlala pre seba a naďalej bola ochotná bojovať. Bola maličká a mladučká. A keďže je maličká aj teraz, stále bude Kidom.

Ja- Pri tebe sú všetci maličký, ty vševedo.

Toshi- A kto som ja? (usmeje sa) Ja som Toshi, tréner smaragdového ihriska a prijímam tvoju výzvu.