78.Diel-Cesta

Riaditeľ- ... A preto sme sa rozhodli, že aj na budúci rok pripravíme veľkú komerciu do všetkých veľkých miest v ostatných regiónoch, aby sa o našej špičkovej Lige dozvedeli aj ostatní tréneri a úroveň našich šampiónov sa zvýšila.

     Konečne ten dlhý monológ skončil. Už som prestávala dúfať. Oči mi poklipkávali ako svetlo sviečky vo vánku. Všetci spíme, okrem novinárov. Tí sa len tak tak držia pri vedomí a zachytávajú každé slovo, ktorým výkonný riaditeľ Ligy zamoruje okolitú atmosféru.

     Sedíme na štadióne, ako na nejakom zápase. Sledujeme ihrisko, kde sa riaditeľ skrýva za politickým pultíkom s mikrofónom a poznámkami k príhovoru.

     Tom s Toshim sa bez ostychu rozhodli, že nebude na škodu, ak si pospia. Chrápu na celý komplex. Nedokážem skrývať svoj smiech, keďže Cato a Raul majú stále štipľavé poznámky. Sarina sa ako vždy snaží zbaliť Romana a Cloud ma šťuchá do ksichtu, pretože neverí, že som to skutočne ja.

Ja- Mohol by si prestať?

     Musím šepkať, keďže sa nepatrí rozprávať počas slávnostného príhovoru. A to som dúfala, že keď sa ten chlap odmlčal, už pokračovať nebude. Na moje nešťastie, mal pripravené pokráčo.

Cloud- Nikdy som ťa takúto vyparádenú nezažil. Máš dnes snáď rande?

Ja- To musím mať rande aby som mohla použiť make-up?

Cloud- Si dieťa, tak preto.

     Je to len mascara a čierna linka na hornom viečku. Čo z toho robí takú drámu?

Ja- Dnes je predsa slávnostný záverečný ceremoniál. Všetky budú ozdobené ako kraslice, tak čo sa nepridám aj ja?

Cloud- Tak...

Raul- Cloud, musíš uznať, že jej to sekne.

     Mám na sebe čierne šaty s voľnou sukňou, tesne nad kolená. Tmavočervený korzet mám len pod prsiami. A do toho mám čierne letné čižmy. Na krku amulet a samozrejme moje kožené rukavice bez prstov. Je to výnimočné? Možno jedine tým, že vidieť ma v sukni je skôr fatamorgána.

Cato- To hej. Kebyže si staršia...

Ja- Neser ma.

     Cato je pekný, to uznávam, ale... S/ aj krajší, tak by som to povedala.

Sarina- Chlapci, chlapci. A mne nič nikdy nepochválite...

     Sarina je tiež vyparádená. Tá sa maľuje každý deň, a jej oblečenie je vždy dokonalé. Ani dnešok nie je výnimkou. Elegantný klobúk, bordová blúzka s krátkym rukávom a čierne kraťasy. Čo má na sebe slávnostné sú jedine asi jej náušnice, ktoré vyhrala v internetovej súťaži.

Romano- No ale, už by mohol skončiť s tou katastrofou.

Nariko- Myslíš riaditeľa?

Cato- Nechajte ho, po ceste na štadión ma zastavil a vyprával, ako si to celé tri dni pripravoval. Deti mu radili.

Chitou- Neviem čo je teda horšie. Jeho deti alebo ten príhovor.

Ja- Romano, nevieš sa snáď dočkať svojho prejavu?

Richie- Prosím ťa, Romano sa v tom vyžíva.

Nariko- Pravda. Pamätáte na ten monológ, kde tak moc gestikuloval rukami, až sa švacol?

     Vybuchneme v rehot. Bol to jeho posledný prejav, ktorý v Lige predniesol. Romano zdvihne bradu do výšin a prehlási...

Romano- Otravovala ma mucha.

Cloud- Skôr tvoje myšlienky...

Riaditeľ- ... Ale dosť bolo spomínania na Ligy len z môjho pohľadu!! Je čas sa zabávať!!!

     Najkrajšie slová, čo som za tento večer počula. Celá sekcia Zlatej Elity vyskočila na nohy a spravila taký rozruch, ako keď nastane prvá sekunda v Novom Roku. Nasledovali nás samozrejme aj diváci, ale o malinkú chvíľku neskôr.

     Nasledovalo odovzdávanie cien. Riaditeľ si postupne vyvolával trénerov podľa ich umiestnenia. Začal od tých najhorších. Každý zúčastnený dostal odznak. Áno, odznak fénixa, ktorý bol symbolom našej Ligy. Potom sa zapísal do Kroniky, a pripísal svoj názor na tento ročník. Následne zdvihol odznak nad hlavu a všetci zatlieskali. Tréneri s väčším fanklubom si vyslúžili aj jačanie a výskanie. V ojedinelých prípadoch aj skandovanie mena.

     Tí, čo sa dostali vyššie, získali trofejky a k tomu diplomy. Tiež sa zapísali do kroniky. A ja? Okrem trofeje veľkej snáď pol metra, sa mi naskytla pocta zahasiť náš Zlatý plameň z Briliantovej hory, ktorý je niečo ako olympijský oheň.

    A mojou hlavnou povinnosťou bolo postaviť sa za rečnícky pultík a vyjadriť sa k tomuto ročníku..

     Čo mám tak povedať? Nerada sa opakujem a okrem toho diváci sú už aj tak znudení. Aha, riaditeľ mi tu nechal poznámočku...

 Ja- Čo povedať. Nebudem hovoriť dlho, predsa len je čas osláv a nie nudenia sa na stoličke pri monotónnom prejave. Takže to skrátim. Liga bola úspešná, z môjho pohľadu. Hlavným prekvapením celého tohto ročníku bol asi Ash Ketchum, úplný nováčik z Kanta, ktorý ma nahovoril, aby som ho sprevádzala po našom kraji. Bolo epické sledovať, ako sa deň za dňom zlepšuje a stáva sa z neho tréner ako má byť. Takže, bravo, Ash.

     Zatlieskam a hneď sa ku mne pridajú aj diváci. Po chvíli to utíchne.

Ja- A vy, čo ste nemali možnosť dostať sa vyššie, nezúfajte. Človek sa učí z vlastných chýb, takže ak máte na to gule, vráťte sa o rok a ukážte, že práve vy si zaslúžite stať sa Zlatým šampiónom!!!

     Zídem z pódia a ozve sa salva potlesku a výskania.

Chitou- No, tak to bolo epické.

Sarina- Oh, Matka Zem, ďakujem!! Už som ani nedúfala, že s príhovormi bude koniec!

Romano- Ešte nie je koniec, mám ísť aj ja...

Ja- Netreba. Riaditeľ mi do poznámok na pultíku pripísal, že s tebou a ostatnými, to je Ash, Cato a Richie, spravia rozhovory a netreba vaše slová. Ani sám riaditeľ nebolo s kecaním zrovna nadšený, pretože si nakoniec všimol, ako to všetkých unavuje.

Sarina- Asi si ho nájdem a vybozkávam ho!!

Nariko- A čo teraz?

Tom- Je PARTY TIME!!!

     Dokonca sa začal aj ohňostroj. Krása. Toľko farieb! No všetko krásne sa raz skončí. Skôr, alebo neskôr. Záver Ligy. No oslavy budú pokračovať. Kolotoče a stánočky, zábava a hudba na plné pecky.

     Po krásnej exhibícii sa všetci rozpŕchli. Kolotoče aj uličky sa hýrili ľuďmi a ihriská na amatérske pokémon zápasy boli plné. Všetky do jedného.

     Vydala som sa do svojej chatky. Zajtra do 12:00 ju musím vyčistiť a upratať. A tiež, odpratať si svoje oblečenie a haraburdy. Taký bodrel. Ani mi to tak pred tým neprišlo. Našťastie teta upratala kuchyňu a strýko sa postaral o obývačku. Takže mi stačí upratať kúpeľňu a svoju izbu. Richiemu nechám vyčistiť záchod. Ja sa hrať na hajzelbabku hrať nebudem. Umyjem sprchu a umývadlo.

 

****

    

     Asi po hodine sa mi podarí všetko dať na svoje miesto. Je jedenásť v noci. Vlak mi odchádza za hodinku. Tak to tak akurát stíham. Najedla som sa. Strýko napiekol to jediné čo dokáže. Pizzu. Mňamka nad všetky mňamky.

     Dám sa po pohybu. Ruksak na ramená a ide sa. Chatku zamknem a kľúč dám pod koberec, ako sa to u nás zvykne.

     Dojdem na zastávku autobusu. Čakám asi polhodinu a potom mi nejaká okoloidúca babička oznámi, že dnes autobusy nechodia. Da fuq?

Ja- (povzdych) Tak to potom vidím na taxík.

     Pri zastávke stojí trafika, kde sa dajú kúpiť časopisy ale aj lístky na autobus. Zájdem dnu a poprosím predavača najkrajšími psími očami, ktoré dokážem vykúzliť, aby mi objednal taxík na stanicu.

     Netrvá dlho a dorazí čierne SUV s tabuľkou taxi. To sa mi nezdá. Človek, čo vlastní SUV nepracuje ako taxikár. Prečo by v takom luxusnom autíčku prevážal ľudí?

Predavač- Objednal som vám taxi, a keď som povedal pre koho to bude, ozvala sa nejaká mladá pani, že vás pozná osobne a príde svojím služobným autom.

      Do obchodu vstúpi ryšavá kočka v koženej bunde a vybíjanými rockerskými čižmami. Amber. Amber McDernought. Známa mladá rockerka, ktorá si privyrába pri škole a kapele v taxi službe, keď jej otec, taxikár, je zrovna mimo mesta.

Amber- Akáže pani?! Snáď slečna!!!

      Odmlčí sa a pozrie na mňa. Oči sa rozžiaria ako dva reflektory a na tvári sa objaví desivý úsmev, ktorý by prekonal aj Gengara.

Amber- Kirra!!! To ma poser, si to naozaj ty?! Videla som ťa snáď naposledy, keď si ešte kráčala v plienkach!!!

     Predavač svoj záchvat smiechu netají. Rehoce sa na plné hrdlo.

Ja- No, srať na teba nebudem, z toho by si nadšená moc asi nebola. A nevideli sme sa asi pol roka, nie je to tak dlhá doba.

     Amber ma objíme a ja ucítim jej kvetinkový parfum.

Amber- Ale no tak, neber všetko zrazu tak sucho. Kam mieriš? Zdrháš ako minule po konci Ligy?

     Prikývnem.

Ja- Je čas navštíviť Fialkovú oblasť.

     Amber zdvihne obočie a pohodí vlasmi.

Amber- No, okrem profesora Browna tam nič nenájdeš. Možno tak horu kvetín. Ale... (vyskočí od nadšenia) Dám ti meno môjho parfumu a ty mi ho kúpiš. Aspoň nebudem musieť platiť poštovné a objednávať to cez net.

     Takže ešte budem musieť zájsť aj do parfumérie. Geniálne. Radšej zmením rýchlo tému.

Ja- Zobrala si otcovi SUV?

Amber- Otcovi? Prosím ťa. Ten je na svoj sedan z minulého storočia až príliš hrdý, aby si kúpil poriadne auto, čo aj nejaký ten náraz vydrží. Poprosím, to je môj drak na štyroch kolesách. Čo si kúpim predražený vetchý plast, keď môžem mať parádne auto čo má gule? Vieš aké je úžasné?!

Ja- To si si ho kvôli tomu kúpila, že nevieš šoférovať a SUV sa tak rýchlo nerozbije?

     Amber ma za túto poznámku spraží pohľadom.

Amber- Ešte nie si na stanici, tak si nesťažuj, pretože ťa tam nemusím nakoniec vziať.

Ja- Len dúfam, že sa tam aj dostanem a neskysneme nabúrané v nejakom dome.

Amber- Sadaj! Je čas ti ukázať, ako šoféruje pravá redheadka!

     Pred vstupom do auta som sa prežehnala.

Amber- Zapni si pásy. Vezmeme to po diaľnici. Mesto je plné.

     Hneď ako dopovedala, naštartovala a následne dupla na plyn. Tachometer vyskočil na číslo 85 km/h. Radšej sa nebudem vyjadrovať, aby ma nevysadila po ceste. Okrem toho už toľko času zasa nemám, aby som čakala na ďalší odvoz. Rýchlo prekľučkujeme popri bytovkách, pretože hlavné cesty sú plné chodcov a áut.

Amber- Dnes taká vymódená a pri tom tak rýchlo odchádzaš zo zábavy. Nepríde to na škodu?

Ja- Nemyslím.

Amber- A chcela som ešte jednu vec.

      Za necelé dve minúty tam budeme, takže Amber mi chce asi povedať zbohom.

Amber- Je Tom voľný?

      Otázka ma zaskočí.

Ja- Podľa toho, z ktorého uhlu na to pozeráš. Flirtuje s každou, a preto si myslím, že nemá frajerku. Ktorá by zniesla, že jej chlapec flirtuje s ostatnými?

Amber- Dík.

      Už sa sústredí len na cestu. Vyhodí ma na stanici a rozlúčime sa.

Amber- Preži to. A nezabudni mi poslať ten parfum.

      Kývnem na pozdrav. Amber odfujazdí preč a ja osamiem. Teddiursa mi sedí na ramene a Umbreon postáva po mojom boku.

Ja- Je čas.

      Na tabuli odchodov si nájdem svoj vlak. 10 minút meškanie, čo znamená, že mám ešte plno času na kúpenie jedla. A ak mi uvaria rýchlo, v kníhkupectve si asi kúpim aj nejaké čítanie na dlhú jeden a poldňovú cestu v roztrmácanom lôžkovom vlaku.

     Objednám si pizzu a zatiaľ zájdem pozrieť, či mi vyšiel ďalší diel Warcraftu v knižnej podobe. Majú ho. Vynikajúco!!!

     Zrazu len začujem, ako niekto zakričí moje meno. Automaticky sa obrátim. Richie. Braček sa prišiel rozlúčiť?

Richie- Kam to zdrháš, Kirr...?

Ja- Fialk...

     Skočí mi do reči.

Richie- ...Neprerušuj ma! Ešte som nedopovedal.

     Jeho správanie ma šokuje.

Richie- To si ako predstavuješ, že odídeš, a nič nepovieš!? Hľadali sme ťa všade, ale nikde si nebola, takže mi došlo, že asi vyrážaš už dnes.

     Všimnem si, že v ruke drží rúčku od svojej športovej tašky. A v druhej zas lístok na vlak. Vypúlim oči. Začína ma zmocňovať zlý pocit a podozrenie, že môj bráška mi bude robiť spoločnosť na ceste.

Richie- Tiež musím do Fialkovej oblasti. Takže ideme spolu, ségra.

     Nie. Nie. Nieeee!!!!!! Stráviť s mojím bratom chvíľu sa ešte dá prežiť, ale celý deň a pol, v uzavretom priestore, kde sa pred ním nedá utiecť? Ach Bože, za čo ma trestáš? Pokiaľ Richieho poznáte tak dobre ako ja, je vám jasné, že táto jeho starostlivá povaha mu ostane len kým neprikývnem. A hneď po tom, začnem ľutovať môj súhlas. Lenže tomuto Richiemu, aj keď je to debil, nedokážem odolať, pretože tak ustaraného a vážneho ho zažijem asi tak často, ako sa niekomu podarí ma poraziť.

Richie- Už máš miestenku?

Ja- Už dávno. Ešte keď som sem prišla, tak mi ju kúpil Toshi a položil na stolík.

     Vyzdvihnem si pizzu, perfektne zabalenú. Bohužiaľ, vôňa preniká aj cez papierovú krabicu. Pohľad na Richieho ma vykoľají a to totálne.

     Vidno, že sa mu zbiehajú slinky.

Ja- Ani na to nepomysli.

Richie- Neboj, mám 6 bagiet a kysnutý koláč od tety a strýko sa dokonca prekonal a spravil tie slávne lasagne. Keď budeš chcieť, podelím sa.

     Mrkne na mňa. Čo to s ním je?

Richie- Už nám to ide!

Ja- Tak sa maj.

Richie- Kam ideš? Veď máme kupé spolu. (vyrazí mi dych) Vypýtal som si naschvál lístok k tebe.

     Nezmôžem sa na slovo. V tichosti nastúpim a Richie ma nasleduje. Keď sa usadíme, obaja načneme svoje jedlo. Pokémoni dostali špeciálnu porciu ich obľúbeného papaníčka.

Ja- Richie? Čo to s tebou je?

Richie- Nechápem otázke.

Ja- Si taký... iný... Zrazu sa o mňa zaujímaš...

Richie- Ale prosím ťa, vždy som sa o teba zaujímal. (odmlka) Ako o sestru. Pochopiteľne.

      Môj brat má depkársku náladu? Už to cítim, pretože to smrdí na sto honov. Odložím odkrojený trojuholník delikatesy a natočím sa na Richieho tak najviac seriózna, ako len dokážem. TU prestáva sranda. Keď jokester prestane so svojimi vtipmi, zábava je u konca a začína sa krutá realita.

Ja- Vyklop to. Vyklop to všetko, prečo si mŕtvejší než zombie a zamračenejší než Wednesday Addamsová.

Richie- Nechcem o tom hovoriť.

Ja- Ani keď dostaneš kúsok z mojej úžasnej pizze?

     Na chvíľu mu zažiaria oči a ja dúfam, že sa starý Richie vrátil. Nadarmo.

Richie- Dobre, dobre, všetko ti poviem. No, chcel som stráviť s Bonbon viac času, ako zvyčajne. A...

     Objímem ho. Už nemusí nič vravieť. Odmietla ho.

Richie- A teraz tú pizzu!!!

     Zasmejem sa. Braček je späť. Vezme si svoju odmenu a s chuťou do nej zahryzne.

Richie- Lahôdka. Môžem ešte jeden?

Ja- (povzdych) Toto bude dlhá cesta...

 

***Koniec série poviedok Zlatá Liga***

 

♣ak sa chcete dozvedieť, ako to bolo ďalej, čítajte The Violet League. Pripravujeme tiež pokračovanie série, ktoré keď bude očakávané, ohlásime dopredu♦

Your Admins