6.Diel-Knižka

      Kašľaním si skoro vyvrhnem pľúca v hrudného koša. Ten smog k áut je nechutný. A to som dorazila ešte pri východe slnka, keď mesto spalo.

     Zastavila som sa v pekárni a kúpila čerstvé šišky s malinovým lekvárom. Mám preň slabosť. Vychutnala som si ich spolu s čerstvým mliekom, do ktorého som pridala kakao. Milujem kakao! Šťastie, že mi ešte ostalo z domu. Pomaly by som však mala dokúpiť aj to.

     Sedela som tak na chodníčku, keď som zbadala, ako nejaké deti približne v mojom veku utekajú do obrovského komplexu. Tajne som ich sledovala.

     Dorazili do školského komplexu. Vošli cez bránu dnu a stratili sa medzi ostatnými študentmi. Len som tak na nich pozerala. Škola. Tak jednoduché.

     Oči mi zažiarili túžbou, keď mi došlo, že tak veľký areál musí mať aj svoju knižnicu. KNIHY!! Kopa kníh, ktoré čakajú len a len na to, kým ich niekto opráši a prečíta. Kým si niekto obohatí obsah, ktorý skrývajú na svojich stránkach.

     Okamžite som vošla dnu, zadúšajúc sa od kašľa.

     Tak a teraz som tu. Motám sa tu. Hodiny na hlavnej budove oznamujú skoro osem hodín. Obzerám sa okolo seba a hľadám záchytný bod. Kde by som sa mohla dostať do školskej knižnice a poprípade si niečo vypožičať.

     S čítaním nemám problém, takže bichlu prečítam aj za menej, ako deň. Čo znamená, že by som ju ešte dnes mohla vrátiť...

     Niekto do mňa vrazí a zhodí ma na zem. Je to nejaká uponáhľaná fiflena. Zmachlená ako šašo s tak špicatými nechtami, že by sa na nich dali opekať špekáčiky. So zdvihnutým nosom sa na mňa povýšenecky pozrie a povie piskľavo: „Dávaj pozor!“ na konci vety mľaskne a pohodí vlasmi ako kráľovná krásy.

     Zviecham sa na nohy. Šúcham si udreté kolená, keď v tom ma osloví ďalšia osoba. Tentoraz je to chalan, ktorý má tak roztomilý výraz, že by konkuroval aj plyšákovi. Blúdi pohľadom kade-tade, len aby sa na mňa nemusel pozrieť. Na svojej uniforme má meno Charlie.

Charlie- Prepáč, to bola Krista, naša princezná.

     Potrasieme si rukami na pozdrav.

Charlie- Dúfam, že si si moc neublížila.

     Zadíva sa na moje kolená a hneď pochopí, že zrážka mi malý škrabanec predsa len spôsobila. Charlie si pri tom pohľade povzdychne a nasadí súcitný výraz.

Charlie- Ja si s ňou pokecám.

     Mrkne na mňa a tým ma vyhodí z rovnováhy. Následne sa začuduje a prezrie si ma od hlavy k päte.

Charlie- Keďže nemáš na sebe uniformu, znamená to, že si ešte neprešla skúškami, čo?

     Dívam sa na neho nechápavo, ale nič mi nevysvetľuje. Chytí ma za zápästie a vedie k hlavnej budove.

Charlie- Dúfam, že sa ti bude dariť. Ostatne... dnes je posledný deň, aby si prešla.

     So sladkým úsmevom sa otočí a kráča preč. Čo to bolo?

     Sledujem, ako je mi otočený chrbtom. Mám šancu sa niečo dozvedieť.

Ja- Počkaj!

     Charlie sa ako na povel obzrie a sleduje ma. Úsmev mu nezmizol.

Ja- Nie som odtiaľto.

     To v ňom vzbudí akúsi iskru. Vrhne sa ku mne ako osa na med a hneď mu je viac do reči.

Charlie- Prepáč, nevšimol som si. Dnes je tu blázinec. O siedmej či kedy končia posledné skúšky a tiež miznú šance, aby si mohla ďalej študovať na tejto škole, pokiaľ ich nezložíš. A tí, čo už majú na sebe uniformu sú za vodou. Aspoň na ďalší štvrťrok. A čo ty tu? Ideš vyzvať Rose teda, že?

     V tom mi to dopne, prečo som vlastne dorazila do tohto mesta. Mojou prioritou je vyhrať druhý odznak. Vybojovať si ho silami a zaslúžiť si ho. Aj keď... do tej knižnice by som nakukla.

     Prikývnem.

Charlie- To máš ale smolu. Dnes je telocvičňa zatvorená, keďže sa Rose venuje skúškam. Ale zajtra už bude k dispozícii na zápas.

     To mení moju dnešnú prioritu. Knižnica je na prvom mieste.

Charlie- Takže to ti asi nabúralo plány, že?

Ja- Úprimne som premýšľala, že sa popozerám po nejakej knižnici.

Charlie- Ty čítaš?

     Tentoraz si ho premeriam pohľadom zas ja.

Ja- To trénerka pokémonov nemôže čítať?

Charlie- Na škole nie je veľa dievčat čo strčí nos do knihy...Vravela si... Trénerka?

     Založím ruky na prsiach a nahodím ľahostajný tón.

Ja- Máš s tým akýsi problém?

     Charlie hneď vycúva.

Charlie- Nie, len je to zaujímavá kombinácia. Tak čo by si povedala na taký rýchly zápas, jeden na jedného.

Ja- Mohol by si mi ukázať knižnicu.

Charlie- Pokiaľ ma porazíš, ukážem ti knižnicu a vybavím ti aj modré z neba, pokiaľ sa to bude nachádzať na starých policiach.

Ja- Toto od teba nie je moc milé.

Charlie- Ako? Veď je to rovnocenná výmena. Niečo dáš, dostaneš dačo rovnakej hodnoty.

     Našpúlim pery. Rozmýšľam. Premýšľam, či je to dobrý nápad. Ale predsa... nemám čo na prácu.

Ja- Platí.

     Charlie sa div nadšením nezadrhne. Vybehne hneď na najbližšie voľné ihrisko pred budovou školy a zaujme bojovú pozíciu. Než sa stihnem dostať na svoje miesto, on už hádže pokéloptu.

Charlie- Ideš, Machop!!

Ja- Espurr!

     Dokážeme to. Len sa s Espurr musíme naučiť spolupracovať. Teraz je na to vhodná doba.

Charlie- Karate chop!!!

Ja- Espurr, confusion!!

     Espurr zažiaria oči a potom vyšle modro-svetielkujúcu energiu na Machopa. Toho obklopí slabomodrá aura a Espurr ho odhodí do pravého rohu ihriska pri Charliem.

     Charlie má stále otvorenú pusu, ako by videl niečo abnormálne. Nevravím, že nie som prekvapená, že Espurr tento útok ovláda na jedničku, ale za to vďaka knihám viem, ako taký útok má vyzerať. Nenechám sa vykoľajiť a sústredím sa na boj.

Ja- A teraz scratch!!!

     Ani si nie som istá, či vie, ako zaútočiť. Avšak Espurr je šikovná. Ku podivu ovláda aj tento útok. Škrabne Machopa ešte pred tým, než sa pozviecha na nohy.

Charlie- Low sweep!!!

     Tento atak by mal byť pomalý náraz na nohy oponenta. ODKIAĽ TO VIEM?!

Ja- Espurr, vyskoč do vzduchu!!!

     Espurr skáče a vyhne sa tak Machopovi. Dopadne mu na hlavu, takže ho ešte k tomu kopne vzad, Machop sa trochu zapotáca.

     Charlie sa len uškrnie.

Charlie- Chyť ju!

     Machop uchopí Espurr za nohu a spraví niekoľko otočiek, pričom ju nakoniec odhodí ako vrece zemiakov. Espurr po dopade sa aristokraticky zodvihne zo zeme, elegantne sa opráši a zamračí sa na Machopa. Jeho odhodlanosť v očiach by sa dala krájať.

     Tentoraz nič ani nemusím hovoriť. Espurr si uvedomuje, že ja sama netuším, čo všetko dokáže. Espurr spustí útok. Okamžite vyťahujem pokédex. Vraj Spyshock!

     Zmaterializuje pred telom tmavofialovú masu a hodí ju na Machopa.

Charlie- Skús útok zachytiť!

     Aspoň zistím, čo znamená zachytiť útok. Machop napriahne ruky pred seba a prikrčí sa k zemi. Následne sa pripraví na náraz a ako psyshock dopadne na jeho dlane, vyzerá to, že Machop bude schopný obrátiť útok.

     Sila útoku ho tlačí dozadu. Machopovi sa orosilo čelo od námahy.

Ja- Espurr, confusion!!!

     Keďže je Machop zamestaný pretláčaním, tak nebude mať čas sa ubrániť aj pred confusion. Machopa znovu obklopí modré svetlo a Espurr ho posunie telekézou asi o tri metre dozadu takou extrémnou rýchlosťou, že jediným žmurknutím som prišla o celú akciu. Následne, keďže psyshock už nie je obmedzované vo svojom smere, rozvalí sa dopredu, pričom trafí presne svoj cieľ.

     Charliemu padne sánka. Machop sa zviecha zo zeme, ale Espurr to zakončí scratch-om a tým ho knockautuje úplne.

     Charlie stiahne Machopa.

Charlie- Páni, mala by si chodiť k nám do školy. Bola by si hviezda.

     Pribehnem s Espurr a pohladím ju, pričom ju šepky pochválim za perfektný výkon. Zaculí sa a vyskočí mi na rameno.

     Rozhodnem sa, že si moju nevedomosť o Espurriných schopnostiach nechám pre seba. Keď ma niekto chváli, tak si to vychutnám ako najviac dokážem.

Ja- Tak teraz to, čo si mi sľúbil.

Charlie- Jasne, jasne. Neboj.

     Mrkne na mňa. Už ma to však nevyhadzuje z miery. Ale stále to považujem za divné spôsoby.

Charlie- Tak tam tak nestoj.

     Húkne na mňa, pričom už stojí na mramorových schodoch inštitúcie, alias ich školy. Je to päťloďová budova s gotickými prvkami, lomenými oblúkmi a chrličmi, ktoré slúž v minulosti ako odháňače zlého ducha a tiež ako odkvapy.

     Budova je stará, ale drží. Omietka neopadáva, len farba je trochu už zožltnutá. Podľa okien usúdim, že toto miesto bolo kedysi katedrálou. Kruhové okno, ktoré značí oko Božie. Cez oblok vnikalo dnu kedysi svetlo na oltár.

     Charlie mi to len potvrdí.

Charlie- Riaditeľova rodina, teda jej korene siahajú až k členom kresťanského kultu, ktorý sa schádzali tu v tejto bývalej katedrále. Patrí tiež do národných pamiatok mesta. Ale nesúď knihu podľa obalu. Vnútri je tak veľmi moderná, ako najvybavenejšia japonská IT firma. Máme interaktívne tabule, knižnica je však zaprášená. Na tú si knihovník Burry dá potrpieť, aby ostala v rovnakom stave, ako pred viac ako sto rokmi.

Ja- Zvláštne meno.

     Charlie sa zazubí.

Charlie- Voláme ho tiež upír. Je vychudnutý, bledý a očné zuby má špicatejšie, než normálny človek. Okrem toho má aj také podivné meno a stále spomína staré časy. Cez deň moc von nechodí, pokiaľ sa teda nesnaží líškať Rose, našej trénerke telocvične. Je to jej asistent, mimochodom. A je až extrémne milý ku dievčatám. (zavrčí) Nie je to fér. Čo je na tom také divné, keď si chalan musí kvôli povinnej literatúre vypožičať starú knihu? Len zazerá a zazerá a potom poznamená, že máš len tri dni na to, aby si mohol vrátiť knihu späť na jej miesto.

     Kecá, až sa v jeho hlase strácam. Čo tam robí Alex? Už sa dostal cez les? Chytil nejakého nového pokémona? Už sa teším, ako mu vybijem dych s Espurr. A ako ho potom nabijem v zápase. Srdce mi plesá nad touto predstavou...

Alex- Hej, počúvaš ma vôbec?

     Šťuchne do mňa, takže ma vychodí v myšlienkového pochodu. Pokrútim neprítomne hlavou a potom sa spamätám.

Ja- Uhm... ČO?

Alex- Ako som si myslel.

     Založí si ruky na hrudi a tým odhalí svoje svaly.

Alex- Úplne si ma odignorovala.

     Zašklebím sa.

Ja- Prepáč, premýšľala som.

Alex- Dobre, dobre. Detaily si nechaj pre seba. Nie som zvedavý na tvojho pána dokonalého.

     O čom ten melie?

Ja- Nemám frajera....

Alex- Dobre vedieť.

     Vybuchne v hurónsky rehot a vstúpi do obrích drevených dverí lakovaných včelím voskom. Dosť to cítiť.

     Ako prestúpi prah miestnosti, stíchne. Nastaví poker face a rukou mi naznačí, aby som nasledovala. Vojdem dnu.

     Ako prvé ma ovalí vôňa starých kníh a čerstvej kávy. Ďalej počuť hru na harfe a listovanie knihy. Vzduch je studený, okná sú zahalené ťažkými čiernymi závesmi, cez ktoré dnu nepreniká ani jediný lúč slnka. Podlaha je kamenná, sála z nej chlad. Len vďaka elektrickým sviečkam na stenách nezakopávam o štosy staro-vyzerajúcich dokumentov a hromád kníh s rôznymi nadpismi. Najviac ma však zaujme Legendy Legiend.

     Na prvý pohľad tá kniha vyzerá staro, ale len kvôli originálnej väzbe, ako starších zväzkoch. Inak je úplne nová. Tú si určite prečítam. Už názov znie zaujímavo.

     Postupujeme chodbou. Strany lemujú prehýbajúce sa police kníh z ebenového dreva.

Charlie- Zdravím.

     Charlieho hlas prehluší to ticho ako hrom. Všimnem si ako sa nejaká postava vychudnutého chlapa zdvihne z kresla a položí pritom svoju šálku kávy. Určite to je pán Burry.

Burry- Už zas si tu? Neverím, že si niekedy vôbec otvoril tú vypožičanú knihu.

     Charlie sa zaškerí a nereaguje na Burryho poznámku. Pohľad knihovníka spočinie na mne. Zdvihne prekvapene obočie.

Burry- Pomôžem, slečna?

     Cúvnem trochu dozadu. Burryho pohľad je strašidelný. Pripadá mi to, ako by mi každým žmurknutím vyrval kus duše z tela. Ach tá moja fantázia. Ten chlap len stojí a čaká na moju odpoveď.

Ja- Vlastne, by som si rada vypožičala nejakú knihu.

     Preglgnem. Povedala som to správne?

Charlie- Nie je z našej školy.

Ja- A kvôli tomu by som ju rada vrátila ešte dnes.

Burry- Konečne správny prístup k čítaniu. Aká literatúra ťa zaujíma?

     Burryho tón hlasu sa okamžite zmení na prívetivý, hypnotizujúci.

Ja- Všetko, ale cestou som zahliadla knihu Legendy Legiend.

Burry- (zamračí sa) To nie je literatúra pre teba. Si ešte príliš mladá na informácie uvedené vnútri.

Ja- Nechcem si brať k srdcu, čo je vnútri napísané. Len ma to zaujíma.

Burry- (pozrie na Espurr) Si trénerka, však?

     Podivím sa. Prečo sa pýta toto?

Ja- Áno...

     Moja odpoveď znie skôr ako otázka. Burry sa mi otočí chrbtom a kráča ku menšej knihovničke oproti jeho kreslu. Vytiahne knihu, trochu zaprášenú a sfúkne z nej špinu. Nadpis sa zaleskne v chabom svetle zlatým písmom: Legends of Legends. Očividne anglické vydanie tej istej knihy, o ktorú sa zaujímam.

     Burry si ju poprehadzuje v rukách, zafrfle si niečo popod nos a hodí mi ju. Automaticky mi vystrelia ruky dopredu chytajúc svoj dnešný cieľ.

Burry- Tak si prečítaj túto. Názov je v preklade síce rovnaký, ale obsah trochu miernejší.

     Otvorím ju hneď na prvej strane. Kaligrafickým písmom uvedená hlavná téma knižky- Staré legendy o (ne)existujúcich pokémonoch.

     Charlie mi nazerá cez plece. Ani som si nevšimla, kedy sa premiestnil. Očividne má z Burryho rešpekt.

     Knihovník si srkne z kávy.

Charlie- Prečo nie je tá predošlá kniha vhodná?

Burry- Je spísaná logickejšie, konkrétnejšie a tiež tie príbehy pôsobia realisticky. Ale aby sa ten zväzok dostal do rúk trénerom.. to by mali zakázať zákonom. A...

     Odmlčí sa a odpije si. Následne sa neprítomne zadíva niekam na police a monotónne prehlási...

Burry- ...Ľudia tým hovadinám uverili a prišli o život.

***pokračovanie nabudúce***

♦♦♦Gemma♦♦♦ sorky za gramatické chyby a meškanie. Nebol čas...