8.Diel-Odmena

     Cítim sa teraz ako šampión. Úžasný pocit. Vyhrať nad tak papuľnatým chalanom počítam ešte ako čerešničku na torte. Ale je to za mnou. Prioritou je teraz môj tréning s Flaaffym a partou.

     Chudák Flaaffy. Chlap a dostal sa do tej najnechutnejšej farby vôbec. Ružová. Brrr... až ma striaslo.

Ja- Zaujímalo by ma, koľko Holly musela trénovať, aby sa jej Chimchar konečne premenil.

     Flaaffy mi drgne do ruky. Okamžite si získa moju pozornosť.

Ja- Brácho, musíme makať, aby si v tom ružovom obleku neskysol naveky.

     Vzhliadnem od neho k televízoru. Práve hlásia počasie na zajtra. Má sa prudko ochladiť. No super. Sme na najjužnejšom ostrove a zajtra má byť nula?! To čo je potom za dobu ľadovú tam na severe?!

     Povzdychnem si.

Ja- No, to aby sme zimné oblečenie vybrali skôr, než sme čakali.

     Na dvere mi zaklope Holly. Sľúbila mi, že mi všetko povypráva. Vbehla do izby zarovno s otváraním dverí. Okamžite si oklepala topánky a zložila svoj zimný kabát na stoličku. Pozrela na mňa.

     Nechápavým výrazom som ju sledoval. Nedočkavo si totiž potľapkávala rukou o stehno.

Ja- Prečo si nesadneš?

     O čo jej akože ide? To potrebuje na všetko povolenie?

Holly- Už som myslela, že sa ani nespýtaš.

     Nadšene sa posadí. Tak sa zdá, že predsa potrebuje pozvánku kvázi na všetky životné úkony. Porozhliadne sa okolo seba. Ohrnie nos.

Holly- Mohol by si tu prosím vyvetrať?

Ja- Je tu teplo. Keď vyvetrám, nafúka sem zimu.

Holly- (povzdychne) Takže máme smrádeček, ale aspoň teplo, že?

     Dnes sa chová dosť od veci. Teraz je cítiť rozdiel v našom vychovaní.

Holly- Vidno, že sa tu cítiš ako doma.

     Rozhodnem sa to radšej nebrať ako urážku, aj keď sa ma to osobne dotklo. Kto môže za to, že keď sa vyzuje, boty mu zapáchajú? Okrem toho mám ešte pohodenú svoju bundu na posteli a batoh leží tam v rohu izby, pri mini-chladničke. Čo čaká? Že všetko naaranžujem? Nie som tu na výstave ale v mojej izbe, čo mi priradili na internáte, aby som nemusel nič prenajímať.

     Stavím sa, že jej izba je navoňavkovaná najnovším smradom no.5 a všade ležia tie jej gumičky a serepetičky, ktorým rozumie iba ženská. Všade popadané vlasy z hrebeňa a na poličke vyložená exkluzívna edícia sprchových gélov a mydielok na taký a hentaký typ pokožky. Hygienická taštička (po našom necessair) porozkladaná po celom koberci a posteľ už je rozhodne ozdobená vankúšikmi a plyšáčikmi. A nočnom stolíku rozčítaná kniha a topánočky už vyleštené čakajú pri otvorenom okne, kým sa vyluftujú a ráno do nich Holly šupne jej útle nožičky.

Ja- No tak rozprávaj!! Aké to bolo?!

     Myslí si, že ma má v hrsti. Ale na tvári jej vidím, že sa chce pochváliť, ako sa jej Chimchar vyvinul a naučil tiež nový útok.

     Holly si prehrabne vlasy a zadíva sa na mňa. Oči jej horia plameňom nadšenia. Keď spustí, prekvapí ma ako sa dokáže v tej eufórii ovládať a rozprávať pomaly.

Holly- No, takže, po vašom zápase za mnou zašla Krista, tá baba, čo ma zhodila a tak som spoznala Charlieho. Vravela som ti o nej.

     Preruší svoj úvod, aby sa uistila, že viem, o koho sa jedná. Prikývnem. Nebolo to  zas tak dávno, keď si sťažovala na tú ‚fiflenku‘.

Holly- Tak fajn. Pozerala na mňa stále povýšenecky. Spoza nej vystúpil Charlie a vyškieral sa. Mrkol na mňa. A potom Krista spustila. Stále sa ospravedlňovala, ale bolo mi jasné, že to nemyslí vážne. Až keď Charlie prehlásil, že by sme si mali dať priateľský zápas, tak celá žiarila. Prekvapilo ma to. Od takej pyšnej by som nečakala teda taký zápas do súboju.

Charlie- A potom ste si išli dať zápas...

Holly- Áno, áno. Nemali sme až tak veľké obecenstvo, aby sme sa ním rovnali tomu vášmu. Ale pár ľudí sa prizeralo. Takže, Charlie nám robil rozhodcu, aby sme sa náhodou nepohádali aj na tom.

     Mysľou mi prebehne obraz, ako to mohlo vyzerať. A potom sa z toho tranzu už nedostanem. Jej slová ma prenesú na ten zápas, akoby som tam stál a patril k prizerajúcim.

     Holly vypráva ďalej. Vybrala si svojho Chimchara. Krista zas Vivillona. Podľa Holly to bol Vivillon z oblasti lúk. Ja sa v tom až tak veľmi nevyznám, ale dobre viem, že Vivillonove sfarbenie krídel závisí od oblasti z ktorej pochádza.

Charlie- Zápas sa môže začať.

Krista- Vivillon, poison powder!

     Hneď na začiatku bol Chimchar otrávený, čo bola jasná nevýhoda.

Holly- Ako ty nám, tak my tebe! Ember!!

     Vivillon sa však vyhol útoku a rozhodol sa zaútočiť na Kristin povel s gust. Zatrepotal krídlami a vyvinul silný vietor.

Holly- Chim, do vzduchu!!

     Chimchar skáče do vzduchu, no vietor ho odfúkne trochu vzad.

Krista- Tackle!

     Holly sa zamračila. Zaujala bojovú pozíciu, akoby sa chcela zapojiť do zápasu. Keď bol Vivillon dostatočne blízko, rozkázala Chimcharovi zaútočiť so scratch a následne s ember.

    Vivillon je hmyzí typ, čo znamená, že je slabý proti ohňu. Takže mu to spravilo masívny damage. A vtedy, Chimchara obklopila žiara, a začal sa vyvíjať. Monferno. Vivillon padol na zem a snažil sa akosi pozviechať.

Krista- Sleep powder!!

     Sleep powder bola jediná šanca, ako zastaviť nepriateľský útok, ale zlyhala. Vivillon totiž nemal silu vzlietnuť, čo znamenalo tiež, že nevládal ani mávať krídlami, aby produkoval daný prášok.

Holly- Skonči to s mach punch!

     A vtedy sa oficiálne skončil tzv. bleskový zápas, ktorý sa vypráva po celom kampuse.

     Holly zadychčaná od náročného vyprávania sa vyvalí na opierku stoličky a ruky rozhodí do vzduchu.

Ja- No, tak to bol teda naozaj bleskový zápas.

Holly- Ja viem. Ani som nečakala, že sa Chimi tak rýchlo vyvinie.

Ja- Zrejme si trénovala priveľa.

Holly- Ani nie... Nevravím, že som sa na to vykašľala, ale je ťažké trénovať všetkých pokémonov v mojej parte. A to ich mám zatiaľ málo.

Ja- Nebude teraz blbé, keď Monfernovi budeš hovoriť Chimi?

     Zamyslí sa.

Holly- No, je to jeho prezývka. Nikdy mi nenapadlo, že to bude znieť divne až sa premení. Ale pre mňa to bude stále môj malý Chimi?

     Vtedy mi napadne jedna vec.

Ja- Počuj, vlastne som chytil nového pokémona.

     Holly natiahne uši.

Ja- Finneon...

     Nestihnem ani dokončiť a ona ma preruší.

Holly- Finneon!?! Kde si ho chytil?! Bože to je úžasný pokémon!! Vodný typ! A...

     Už som ju radšej ani nepočúval. Aj keď toho veľa vie a snaží sa ohúriť, jediné čo robí je, že znudí okolie. A v tomto prípade som to okolie ja.

     Rose prijíma vyzývateľov až zajtra. Dokonca ma aj vyzvala osobne. Ak to tak teda môžem počítať. Už sa teším, ako predvediem Flaaffyho a Larvitarove schopnosti v boji. Bude to dokonalé. Rád by som použil aj FInneona, ale Rose nemá ihrisko stavané na vodných pokémonov, ako som počul.

Holly- Mal si vidieť ako sa Krista tvárila. Keď prehrala tak rýchlo!

Ja- Ideš sa dnes pozrieť na tých, čo majú poslednú možnosť zložiť skúšky?

Holly- No, rozmýšľala som nad tým, ale mám ešte niečo na práci.

     Zdvihnem obočie.

Ja- Vyklop to.

     Nemusel som ani hovoriť dvakrát. Holly okamžite vytiahla z tašky akúsi staro-vyzerajúcu knihu a otvorila ju niekde za polovicou. Nestihol som si prečítať ani len názov.

Holly- Chcem ti niečo ukázať. Píše sa tu, že...

     Očami prebehla po texte. Už len kútikom oka som stihol zachytiť slovo legendárny.

Holly- Myslíš si, že tie staré povesti sú pravdivé?

     Otrčí mi knihu a konečne mám možnosť si prečítať, čo ju tak nadchlo. Aj keď ju fascinuje skoro všetko....

     Staré legendy a povesti o legendárnych pokémonoch. Spomínajú sa tam všelijaké regióny, ale... Je to len stará blbosť.

Ja- Neverím v to. Pokémoni nežijú večne, takže je možné, že ak vôbec títo existovali, tak už dávno nie sú nažive.

Holly- Ale tu sa jasne píše slovo večnosť, spojené s ich existenciou...

Ja- Aby pokémon žil naveky, musel by mať ešte jedného druha, aby si udržali rod. To ale tiež znamená, že ak ich bolo viac, už nie sú legendárny, ale obyčajní ako každý iný pokémon. Takže sa na to vykašli Holly.

Holly- AJ tak tomu verím.

     Holly sa ofučí, tresne knihou a šupne ju do tašky.

Holly- Že som sa vôbec obťažovala... Uži si zbytok večera.

Ja- Holly... No tak počkaj..

     Holly zmizne tak rýchlo ako sa objavila. Ženská jedna bláznivá. Sama vie, že to funguje. Ani človek žiť naveky nemôže, musí mať niekoľko ľudí aby zachovali ľudskú rasu. Vyrastal som na okraji mesta pasením Mareepov. Myslíte, že niečo ako narodenie nového pokémona je pre mňa tajomstvo? Môj otec ma vycepoval tak, aby ma v živote nič podobné nezaskočilo.

     Tak sčítané dievča by toho malo vedieť viac, než ja. Kníh sme doma priveľmi nemali. Jediné, čo som čítal boli štatistiky koľko vlny predáme za koľko, alebo akú spotrebu mlieka naša domácnosť vlastne má.

     Pozriem von oknom. Už je taká tma, že by človek povedal, že je už desať hodín v noci. A pritom je ledva po piatej. Zadívam sa von oknom. Larvitar vyjde z pokélopty a sadne mi na rameno. Ako sa tak dívam von oknom, zazriem biele snehové vločky. Najprv sa mi zdá, že zle vidím. Až tom, keď sa chumáče zväčšia, tak si uvedomím, že SNEŽÍ. Na najjužnejšom ostrove sa práve rozpútala chumelica. Mám to ja len šťastie.

     Zvalím sa na posteľ a na chvíľu zaspím. Zdá sa mi o Kirre, ako sa s ňou náhodou zrazím na zľadovatenom chodníčku a ako ma potom vyzve na zápas a jej pokémon je Victini. Ohnivý legendárny.

     Zobudím sa celý prepotený o tri hodiny neskôr na klopanie na dvere. Rozospatý sa vykotúľam z postele a idem otvoriť. Možno si Holly uvedomila, že nemala pravdu, tak sa prišla kvázi ospravedlniť. Alebo si tu len niečo zabudla.

     Koho však vo dverách uvidím ma prekvapí. Charlie. Čo ten tu chce?

Charlie- No čo? Pripravený na súboj?

     So zlepenými očami aj ušami si snažím uvedomiť, čo to vlastne povedal.

Charlie- Vnímaš, brácho?

     Aký zápas?

Ja- Nevedel som, že budeš chcieť odvetu tak rýchlo...

    Charlie vybuchne v hurónsky rehot.

Charlie- Nie so mnou. Ale na Rose.

     Veď máme mať zápas až zajtra...

Ja- Aj hej. Poriadne sa vyspím, a zajtra ju porazím tak bleskovo, ako dnes Holly Kristu.

Charlie- No to mi ver, že ich súboj, bol úžasný. Nečakal som, že ju Holly dá tak rýchlo. Hlavne keď si Krista na začiatku tak dovoľovala.

Charlie- Poď, niečo ti ukážem.

     Okamžite sa nazujem do topánok a hodín na seba bundu. Larvitar mi skočí na rameno ale Mareep ostane v izbe v teplúčku.

     Charlie ma dotiahne von, cez tú fujavicu. Už po prvej minúte sa podobám na Yettiho. Charliemu sa dokonca sneh prichytí aj na obočí, čo ma rozosmeje.

Charlie- To nie je vtipné.

      Jeho hláškou sa to stane ešte vtipnejším, takže sa dusím studeným vzduchom. Nakoniec sa dostaneme do knižnice. Celkom nudnej, v prítmí sviečok.

     Nejaká postava, pravdepodobne knihovník, sa na mňa obráti a len ma uistí v mojej teórii. Má dokonca aj menovku na štrikovanom svetri: Burry.

     Burry si ma prehliadne od hlavy po päty.

Burry- Nezdáš sa byť až tak nebezpečný. Dopočul som sa o tvojich úspechoch.

Ja- Neviem, čo na to povedať... Naozaj neviem.

Burry- Môžeš poďakovať ľuďom, čo o tebe šíria tieto legendy.

Ja- Legendami by som to nenazval...

Burry- A čo tie o legendárnych?

Ja- Staré blbosti.

Burry- Prečo tomu neveríš, ak sa smiem spýtať. Tvoja kamarátka je pravým opakom.

Ja- Je to blbosť. Ak by aj taký pokémon existoval, určite by sa snažil vyhýbať ľuďom, aby utajil svoju existenciu. Takže ľudia by sa nemali ako dozvedieť o nich, pokiaľ by si ich nevymysleli.

Burry- A čo útok Genesecta na jedno z miest v Kalose?

Ja- No.. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Ak takí pokémoni sú, tak nebude potom problém, pre silného trénera ich chytiť.

Burry- Mnohí na výpravách za nimi umreli.

Ja- Lebo boli príliš hlúpi, aby si všetko poriadne premysleli. Ale prečo ste si ma dali zavolať? To vás až tak moc zaujíma, prečo ma legendárny pokémoni nelákajú?

     Burry sa usmeje. Vo svetle sviečok pôsobí hrozivo.

Burry- Vôbec nie. Len Som si dal zavolať Charlieho, aby mi vrátil vypožičanú knihu a svoju neschopnosť rýchleho čítania sa snažil zamaskovať novými dvoma legendami na tejto škole, ktoré sa zhodou náhod objavili v ten istý deň. A než som stačil niečo povedať, už bežal po teba, aby si mi povyprával tvoju verziu príbehu.

     Sledujem Burryho ako obarený.

Burry- Samozrejme, že nie je potreba.

     Tak prečo tu vlastne som?

Ja- A... čo tu mám robiť?

Charlie- No, keďže ti Burry..

Burry- Pán Burry.

Charlie- To je to isté (Burry ho spraží pohľadom), by ťa rád naučil jeden útok. Je pre vodného pokémona, keďže vodné typy sú Burryho obľúbené...

Burry- Pána Burryho.

     Burry sleduje Charlieho s nechuťou.

Ja- A čím som si tú poctu vyslúžil?

Burry- Porazil si tohto lajdáka, to mi stačí, že si mu dal príučku. Aj dievča pred tebou bolo odmenené, ale iným útokom.

     Burry mi podá disketu.

Burry- Je to útok scald, damage približne za 80. Používaj ho s úvahou, spôsobuje popálenie.

     Vezmem disketu do ruky s takou radosťou, ako nikdy pred tým!

Ja- Ďakujem, ďakujem moc!!

     Burry len mávne rukou.

Burry- Snáď ti bude k úžitku. A neďakuj, máš to ako darček a odmenu v jednom.

     Už sa teším, ako sa to Finneon naučí používať!

***pokračovanie nabudúce***

     ♦♦Archie♦♦