12.Diel-Misia splnená

             Slnko mi páli na čelo, Ash sa už prestal rozprávať so Sidom. Mlčky cestujeme za ostatnými. Už sa teším na vytešenú Naty, keď uvidí zdravého Phanpyho. Bude to úžasné. Jej smiech je tak nákazlivý. Keď stojíte hneď vedľa nej a ona sa smeje, okamžite sa aj vy začnete smiať alebo aspoň usmievať. Jej radosť je tak čistá a nevinná. Pripomína mi jednu moju kamarátku z Rubínového mesta. Volá sa Sarina a v preklade to znamená princezná. Tak ako Naty, aj Sarina má červené vlasy, aj keď dlhšie. A Sarina na rozdiel od Naty, nosí šatku na hlave s lebkou a prekríženými hnátmi. Je z Rubínového mesta, ako som už spomínala, a to je už veľmi blízko Zlatého mesta, čo je vlastne najslnečnejšie miesto v celom údolí. Čiže omnoho viac v Rubínovom meste svieti slnko, než prší. Preto tam sú aj všetci do bronzova opálení. A aj práve preto je to jedno z mála miest, kde zapadám so svojou rýchlo opaľujúcou sa pokožkou.

              Na tvári zacítim poryv jemného vánku, ktorý nanešťastie nie je vôbec osviežujúci, ale nechutne teplý. Ako keby na mňa fúkal fén. HNUS!!!

              Umbreon zbystrí sluch. Poznám to podľa toho, že pri tom zdvihne uši. Už sa dokonca prestane venovať driemaniu a znova začne prečesávať pohľadom okolie. Neviem, čo sa deje, ale vonkoncom sa mi to nepáči. Umbreon sa postaví. V tvári má vážny výraz, čo mi dá vedieť, že niečo nie je v poriadku. Mysľou mi prebehnú tie najhoršie scenáre, ktoré sa môžu odohrať už v nasledujúcich minútach.

               Čo ak na nás zaútočia Ursaringovia alebo nejaký vykrádači nálezísk opálov. Tieto sú celkom pravdepodobné. Viac sa však desím tých vykrádačov. Zvyčajne sa skôr snažia schovať a ujsť, no v poslednej dobe v týchto končinách začali vykrádať aj iné, než opály. A sú to peňaženky a všetok majetok tých, čo tadeto prechádzajú.

               A mala som pravdu. S tými Ursaringami síce nie, ale tí zlodeji sa naozaj ukázali. No... Ukázali... Kto by nezbadal medzi natrhanými konármi so suchými listami niekoho oblečeného vo veste farby signalizačného svetla pre lietadlá? To by som musela byť asi poriadne mimo, aby som si ich nevšimla. Ale Ash ani Sid si ich zrejme nevšimli, pretože sa nejak nesnažia niečo urobiť. Možno by nás aj nechali, kebyže ich nehypnotizujem pohľadom. Ešte stále som nasratá na ten sprostý Raketový tým, kvôli tomu ramenu. A NUTNE potrebujem nejaký boxovací pitel, ktorý sa práve schováva vo farbách žiariacej žltej za konármi. Chcem si na nich vybiť zlosť. A to doslova.

              Tí zlodeji sú piati. A ten z žltej veste vyskočí spoza toho úžasného prestrojenia ako prvý na cestu. Zakričí: „HEY!! Dnes budete mať veľké problémy!!

              Toto som už niekde počula. Ash aj Sid sa otočia dozadu a pozerajú na tých dementov skrývajúcich sa za kríkmi a toho debila v žltej veste na ceste.

Ash- Čo sa robí?

Sid- Toto nevyzerá dobre, ani v najmenšom.

Ja- Pokoj chlapci. Všetko bude v poriadku.

              Na tvári mám prischnutý krutý úsmev. Teším sa, ako si užijem ich pomalé utrpenie. Normálne nie som tak krutá, ale keď ma niekto naserie, tak s ním nemám zľutovanie.

Ja- (zakričím) To vy ste tí, čo budete mať problémy. Už nie je pre vás cesty, ako odtiaľto utiecť.

             Tí dementi majú zrazu vydesené ksichty, len ten idiot v žltej veste nemá zrejme tendenciu posrať sa na mieste. Neviem, ako sa volá, tak ho budem volať Idiot.

Idiot- Tak poď, maličká. Ale čoskoro oľutuješ, že si sa zaplietla so mnou.

Ja- Aby to nebolo opačne.

             Jeden z jeho kamarátov mu zakričí: „Šéfe, to je tá Zlatá! Dávaj si pozor!“ Preslov jeho kamaráta tomu Idiotovi dodal tú iskru strachu, ktorú tak rada vidím v očiach svojich obetí hnevu. Určite ich vystrašilo to, že si uvedomili, kto som. Trošku prehnané, ja viem. Ale čo už...

Ja- Tak začneme.

             Zoskočím z voza, alebo čo to vlastne je. Idiot chytí do ruky pokéloptu a jeho voľba vôbec nie je prekvapujúca. Typhlosion, najvyššie vývojové štádium Cyndaquila. Je to ohnivý typ. Voda by bola tentoraz úžasnou voľbou, ale predsa len, ja vodných pokémonov nenávidím, alebo... skôr mám pred nimi rešpekt. Preto mám ešte pôdneho pokémona. Celkom sme sa spriatelili.

Ja- Pripravený?

Ash- S ktorým zo svojich pokémonov sa rozprávaš? Alebo to vravíš mne?

Ja- Prepáč Umbreon, ale dnes nebudeš mojou prvou voľbou.

             Phanpy medzitým zoskočí dole z voza a postaví sa hneď vedľa mňa. Ten Idiot sa začne rehotať. Trošku mi ulichotí tým, že si naozaj myslí, že to nedokážeme, pretože to nám dáva silu na víťazstvo. Všetci, ktorý podceňujú svojho súpera končia s prehrou.

Idiot- To chceš Typhlosiona poraziť s týmto? Je to ako klinec proti kladivu. Vôbec si nezaslúžiš byť Zlatou!

              Ešte tam hodnú chvíľu rozpráva kraviny, no ja, ani nikto iný okrem Idiota nemá náladu počúvať tie drísty. Čiže bez jediného upozornenia, že ideme útočiť, Phanpy pochopí, že má urobiť prvý prekvapujúci krok. Tak sa teda začína valiť na Typhlosiona. Ten Idiot sa ešte stále smeje a nevšíma si, čo sa deje okolo neho. Presne ako James.

             Phanpy narazí celou silou to Typhlosiona a ten, aj ja som z toho len tak mimochodom prekvapená, odletí snáď 360 metov od nás. Idiot sa prestane smiať. Zavolá na Typhlosiona. Ten sa však nepostaví. Nie kvôli tomu, že ho Phanpy trafil prekvapujúcou silou ale vďaka Umbreonovi, ktorého som sa rozhodla zapojiť do boja tiež. Umbreon jednoducho používa na Typhlosiona svoj útok ‚ochromenie‘ a tým sa Idiotov pokémon nemôže ani len pohnúť.

              Cítim, ako mi Ashov priblblý pohľad vypaľuje do chrbta dieru. Čo dieru, hotový kaňon!! Nechcem sa nechať rušiť jeho hlúpymi otázkami a udiveným ksichtom. Teraz existuje pre mňa len jediné. A to: Nakopať tým nulám zadky!

Ja- Phanpy, valivý útok!

Idiot- Vstávaj ty nula! Tak vstávaj!

              Nerozumiem, prečo sa Typhlosion nechce, alebo teda... že sa proste nepostaví na nohy. Umbreon už predsa s ochromujúcim útokom prestal. Keď sa pozerám na toho Idiota a jeho úbohého Typhlosiona, je mi ho tak trošku ľúto. Mám na mysli toho pokémona. Nechať do seba hučať... Čudujem sa, že pri tom Idiotovi dokázal vydržať dlhšie než päť minút.

             Phanpy skoro zvalcoval Idiota a znova obrovskou silou trafil Typhlosiona. Phanpyho sila ma prekvapuje. Nemyslela som, že je až taký silný. Sama teraz posudzujem niekoho len podľa vzrastu. Napríklad, ako na začiatku s Teddiursou. Najprv som neverila, že by Teddiursa dokázala poraziť napríklad gigantického Blastoisa alebo Sceptila, no keď som si uvedomila po čase, že je vlastním naozaj šikovného pokémona a ešte k tomu vo forme, začala som jej dôverovať. Idiot si myslí, že Typhlosion mu vyhrá celý zápas a on nebude musieť urobiť nič. Robí hanbu všetkým trénerom!

Idiot- Rob niečo, Typhlosion!

              Idiot mu dá takú silnú facku, že to Typhlosionovi otočí hlavou do smeru Idiotovho úderu.

Idiot- Zaútoč plameňometom! Tak už zaútoč!!

             Typhlosion sa zviecha zo zeme, je, pravdupovediac, celý zaprášený a špinavý. Ale silu na boj stále má. Veď je aj vzrastovo väčší, z čoho vyplýva, že by aj mal viac vydržať. Nadýchne sa, aby mohol zaútočiť. Čakám na jeho útok, pripravujem sa na obranu. Phanpy tiež. Avšak všetko sa zvrtne celkom iným smerom, než sme všetci očakávali.

             Typhlosion síce zaútočí, avšak nie na mojich pokémonov. Ale na svojho trénera. Nie je plameňomet, ako si rozkázal. Ale fakticky boľavo vyzerajúca facka. Ako dopadne Typhlosionova laba na Idiotove líce, len to pľaskne. Tak to bolelo aj mňa. A teraz, konečne, prichádza ten rozkázaný plameňomet.

              Idiot začne vrieskať, jeho spoločníci sa radšej dajú na útek svetelnou rýchlosťou. A Idiot po chvíli tiež. Svojho pokémona nechá hneď vedľa nás. Ako tak Idiot zdrhá, kričí za nami.

Idiot- Bodaj by ste zhebli všetci do jedného!!

Ja- (potichu) A je koniec.

                 Potom sa mu však do cesty nešťastne postaví celkom veľký strom a Idiot do neho trafí. Jeho ‚družina‘ si ho potom odtiahne medzi kríky a nasadnú na svoj voz, alebo čo to vlastne je. Ash zoskočí asi dvadsať centimetrov odo mňa. Ruky má v pästiach a jeho Pikachu je tiež pripravený na útok. Potom zdvihne ku mne ruku.

Ash- Ešte nie je koniec. Ostal tu ich pokémon.

                 Ako... fajne Ash, ale tento pokémon sa práve postavil svojmu trénerovi, čomu sa ani nečudujem. Ale Ash si myslí, že Typhlosion má tendenciu ešte zaútočiť. Avšak jeho prezrádzajú niečo iné. Odstrčím Ashovu ruku.

Ja- Mýliš sa Ash. Je.

                 Mierim rovno k Typhlosionovi. Ash kričí a Sid sa len prizerá. Nakoniec sa však ozve.

Ash- (kričí) Kirra!! Je nebezpečný, hocikedy môže zaútočiť! Kirra!!!

Sid- (pokojne) Ash, mal by si sa toho o pokémonoch ešte veľa naučiť.

Ash- He? (pozrie spýtavo na Sida)

Sid- Pokémoni majú tiež svoje city, ktoré sa odrážajú na ich správaní. Poniektorí tréneri dokonca dokážu zistiť pocity pokémona cez očný kontakt. Je však nebezpečné, pretože dráždiť pokémona priamym pohľadom ho môže vyprovokovať. No tí tréneri podstupujú to riziko, pretože im záleží na pokémonoch. Na všetkých pokémonoch, nie len na tých, ktorých vlastnia. A jedným z tých trénerov je aj Kirra.

                  Počas Sidovho vysvetľovania podídem k Typhlosionovi. Jeho oči toho prezrádzajú veľa. Smútok, agresivitu, radosť, bolesť. Pomaličky, aby som ho náhodou nejako nevyprovokovala, mu jemne prejdem dlaňou po líci, ako to robia mamičky deťom, keď ich chcú upokojiť. Tak, kam mu Idiot venoval facku. Má to červené. Typhlosion vôbec nedýcha, zadržuje dych a čaká, čo urobím ďalej.

Ash- Kirra vie zistiť pocity pokémonov cez priamy pohľad do očí?

Sid- Áno. Pokiaľ teda pokémoni nezadržujú svoje pocity a dokonale ich skrývajú. To isté dokáže s ľuďmi. Očí sú dvermi do duše a do sveta tajomstiev. A ak si ich dokážeš zamknúť na kľúčik, tak si pánom samého seba a tým tajomnejší pre ostatných okolo teba.

                Vidím v Typhlosionových očiach ešte viac, než predtým. Už sa tam objavil aj súcit a ľútosť. Pomaly ho objímem. Typhlosion stojí ako prikovaný. Čakám, kedy sa upokojí. Je mi ho veľmi ľúto. Po tom všetkom, čím si prešiel... A dokonca sa stal terčom môjho hnevu. Cítim sa zodpovedná a to, čo sa stalo. Po chvíli, keď sa už chystám odtiahnuť od neho, pretože mi je teplo, (je to ohnivý pokémon, takže to nie je žiadne prekvapenie) mi objatie opätuje. Počujem, ako Ashovi padne sánka dole a popri tom vydá ten zvuk prekvapenia a šokovania: Aaaaa........Hiiiiiii......Eeeeee!!!! Trošku som ten zvuk nevystihla, to by ste proste museli počuť.

                Keď sa prestaneme objímať, pozriem mu znovu do očí. A zašepkám tak, aby ma mohol počuť len on.

Ja- Je mi to ľúto. Prepáč, že som ti ublížila. Phanpy a Umbreon robili len to, čo som im povedala. Len sme sa chceli pred vami ubrániť.

                Jeho krásne mi prezradia, že to chápe. Uľaví sa mi, no i tak sa nedokážem zbaviť toho pocitu zodpovednosti za jeho zranenia. A čo s ním bude teraz? Jeho tréner ho opustil a teraz je Typhlosion bez domova.

Ash- Kirra je vážne dobrá trénerka. Asi sa toho od nej budem musieť veľa učiť.

Sid- Veď som ti vravel, že sa od nej dokážeš veľa naučiť.

Ja- Ja som stále tu. Nemusíte sa o mne rozprávať, ako keby som tu nebola.

Sid a Ash- (naraz) Prepáč.

Ja- Máme tu ale taký menší problém. Necháme Typhlosiona len tak samého v lese?

Sid- Neviem, či je to zrovna najlepší nápad.

Ash- Nech sa rozhodne on sám.

               Ashova reakcia ma vážne prekvapí. Niečo takéto by som od neho fakticky nečakala. Zdá sa, že sa na neho niečo už aj nalepilo. Nemyslela som si, že mám až taký vplyv na ostatných okolo mňa. Prikývnem.

Ja- Ostaneš sám v lesoch alebo pôjdeš s nami?

Ash- ČO!! Ehem, tak som to zrovna nemyslel.

               Typhlosion mi kývne spôsobom, z ktorého sa dá celkom ťažko vyrozumieť jeho voľba. No dopne mi, že zvolí voľnosť v lesoch, než byť obmedzovaný nejakým slaboduchým trénerom, ktorý ho bude len buzerovať a mlátiť ho. Voľnosť je teda pochopiteľná. Ešte raz ho objímem na rozlúčku.

                 Keď sa s ním rozlúčime, pričom si Ash stále drží od neho určitý odstup. Dáme si zbohom a pokračujeme v ceste.

****

              Keď sa mi už zdá, že už ideme naozaj dlho, aj s tou nečakanou prestávkou, tak sa za stromami začne rysovať pekný tehlový dom.

Sid- Ten dom, tam za stromami je naša konečná.

Ash- Konečne! Už ,aby sme tam boli. Musím rýchlo získať všetky odznaky do Ligy!

Sid- Nebuď nedočkavý, Ash. Nie je to už ďaleko. Dočkaj času ako husa klasu.

               Ash sa zamrví na mieste a odurdí sa.

Ash- To je ale blbé prirovnanie.

               To ma rozosmeje. Ashova ofučaná tvár a zachmúrený urazený výraz doplnený založenými rukami na prsiach, no vražedne podarená kombinácia. BRUTUS!!!

                Niekto za nami zakričí: „Už sú späť! Rýchlo, pohni si Sid! Trošku popožeň tých Taurosov! Čakáme na vás už celú večnosť!“ Ja aj Ash sa obzrieme za hlasom, Sid len poznamená.

Sid- Ten ohlušujúci krik, prečo tak musí kričať? (povzdych) Tá Natalie... Mimochodom pripomínaš mi ju, Ash.

                Tak toto ne! Musí vždy Sid niečo zadrieť? Toto je vážne vtipný chlapík. Mám záchvat smiechu.

Ash- Som snáď dievča?

Sid- No, chlapče ja ti pod trenky nekukám, takže neviem. (žmurkne na Asha)

                Začínam plakať od smiechu. Takto som sa nesmiala už dlhšiu dobu. Sid zastaví pred domom. Naty vyletí von z dverí ako víchor, až sa za ňou práši. Ako stihla dobehnúť k domu skôr než my?

Naty- Už ste naspäť! Tatiii, poď von!! Už sem došli! Musím vás predstaviť môjmu tatkovi!! Tatiii, kde toľko trčíš? Pohni!!

                Nestíham registrovať, čo vraví nám a čo svojmu tatkovi. Každopádne, on to asi vie, pretože práve prešiel cez prah domu smerom k nám. Misty aj s Brockom stoja na verande.

Brock- Tak ste konečne naspäť.

Misty- A čo Phanpy? Je v poriadku?

Ash- Zdravý ako rybička!!

                 Chytí Phanpyho do rúk a zdvihne ho do výšky. Natine oči sa rozžiaria nadšením a radosťou. Na toto som sa po celý čas tešila. Phanpy sa vytrhne Ashovi z rúk a uteká smerom k Naty. Potom jej skočí do náruče. Naty ho hodnú chvíľku objíma, potom jej pohľad uprie na moje rameno.

Naty- Čo sa ti stalo s ramenom? Som si istá, že pred odchodom si ho nemala obviazané...

Ja- To je nič, nemusíš sa tým zaoberať. Len škrabnutie.

Ash- Škrabnutie? Veď si ho mala otr...pff...mm...

            Rukou rýchlo zapchám Ashovi ústa a ticho precedím pomedzi zuby: „Buď ticho!“

Naty- Vidím, že o tom nechceš rozprávať. Nevadí. Akceptujem súkromie. Tak, už vás môžem konečne zoznámiť?

Otec- To si mohla už aj predtým.

Naty- Pche! No takže, tato, toto je...

Otec- Kirra Benetová, tá Zlatá.

Naty- Neprerušuj ma! A Kirra, toto je môj tato Jon. Á... Vidíš tatko, tým, že ma pretušuješ zabúdam na ostatných. Toto je Ash. Kirrin dobrý kamarát.

             Alečo nepovieš! Dnes sa dozvedám samé novinky. Najprv, že som dobrá učiteľka, potom, že Ash je môj priateľ... Nechcem vedieť, čo bude nasledovať.

Ash- Teší ma.

              Ash si s Jonom potrasú rukami. Ja tiež.

Otec- Určite ste po ceste vyhladli. My sme akurát po obede. Poďte sa najesť.

Ash- Najlepší nápad dneška!!

               Prevrátim očami.

Otec- Rád by som s vami poobedoval a podebatil, avšak práve mi sem došiel spolupracovník, takže...

Naty- Ale tatoooo!!

Otec- Zaveď hosťov do kuchyne a tam sa poriadne najedzte. Ja musím ísť pracovať.

 ****

             Naty nás zavedie do kuchyne, naloží na taniere haldy jedla. Misty a Brock si tiež dajú. Rozprávame sa o ceste, o pokémonoch a o Lige. Potom, keď už máme dojedené, Naty všetkých šokuje.

Naty- Môžem ťa poprosiť o niečo?

Ash- Jasné.

Naty- Viem, že ste pre nás už toho urobili až, až, ale... keď chceš ísť do Ligy, rada by som si s tebou dala zápas.

           Asha táto veta vystrelí na nohy o už stojí vo dverách.

Ash- Jasné. Teraz hneď ak máš záujem!

Naty- Už letíím!!

           Fúha, Naty je ako stíhačka. Už letí za Ashom a obaja sa postavia pred dom. My ostatní, v tejto chvíli nezaujímaví sa posadíme na terasu. Ash má v tvári vážny výraz tváre.

Naty- Ale toto bude môj prvý zápas, takže to nebude nič veľké.

Ash- To nevadí. Bojuj ako vieš.

Naty- Dáme si jedno kolo?

Ash- To ty tu určuješ pravidlá.

Naty- Alebo vieš čo? Dáme do troch!

            Troch? Nespomínala, že toto bude jej prvý zápas? Na začiatočníka má kuráž. Ale to je dosť podstatné, keď chceš byť trénerom. Treba brať veľké výzvy, no nie až moc gigantické.

Ash- V prvom kole použijem Pikachua.

Naty- Tak ja použijem...