28.Diel-Zápis

Ja- ... Nie je podstatné, koľko máte rokov. Na trénovanie pokémonov nebudete nikdy primladí, nikdy pristarí. Vek je len úbohé číslo, ktoré je absolútne nepotrebné. Všetko, čo potrebujete k tomu, aby ste sa stali majstrom pokémonov máte vo svojom srdci. A samozrejme vaši milovaní pokémoni, pretože asi bez nich by ste majstrom stať nemohli. (publikum sa zachechce). Nenechajte si do ničoho kecať. Pokiaľ bojujete alebo trénujete podľa svojho srdca, tak, ako to cítite, nikto nemá právo na to vám kázať, že to nie správne. Človek, tréner, sa učí z vlastných chýb, tí múdrejší aj z chýb ostatných. A nikto nie je výnimkou. Všetci niekedy niečo pokazíme. A preto, nováčikovia, nebojte sa ukázať, že niečo sa vo vás skrýva. Neskrývajte sa len pre to, že máte strach z neúspechu. Berte si príklad z ostatných, ktorí sa nevzdávajú a máme tú možnosť ich tu vídať každý rok. Pretože bez nich, a tiež bez vás, by sme tu teraz neboli. Nepostávali by ste tu teraz celých 15 minút čo rozprávam. Nespoznali by ste ostatných trénerov. Nič z toho by nebolo. A preto vám ďakujem, že ste sme sa tu aj tento rok mohli stretnúť tu v Zlatom meste. Mnoo, a jediné, čo pre vás asi teraz môžem urobiť je, že už konečne otvoríme brány. (publikum zaburáca na súhlas) Zlatá Liga, sa teda... môže začať!!

                  Potrasiem šampanským, tak ako ostatní vedúci telocviční, ktorí stihli splynúť v dave. Šampusom pokropíme všetkých trénerov, ktorí sú v dosahu. Snažím sa zahliadnuť niekde Asha s ostatnými, no je tu až priveľa trénerov, takže moja snaha vyjde nazmar. Nejaký org príde ku mne na pódium a chopí sa mikrofónu.

Org- Prosím, rozdeľte sa do piatich radov, aby sa zápis mohol začať. Ďakujeme.

                   Orgovia neprekypujú humorom. Ligu berú nesmierne vážne, niekedy majú taký pokerface, že sa na nich všetci zabávajú. Ale keď nie sú v službe, tak sú ako každí iní ľudia.

                    Tréneri sa začnú zoraďovať do dlhých radov. Tí, čo stoja už v komplexe majú šťastie. Najhoršie sa majú tí, ktorí sú niekde na konci radov. Samozrejme, že vznikajú aj hádky, predbiehanie a podobné kraviny. Ale to už nie je moja starosť.

                    Rozhodnem sa nájsť Misty. Tá totiž zápisnou bránou prejsť nemôže, a keď nie je s Brockom, tak bude asi niekde trčať sama. A byť tu sama znamená, že ťa dav udupe k smrti, alebo ťa niekto začne baliť. Misty by asi spacifikovala každého, kto by sa o tú druhú možnosť čo i len pokúsil, ale aj tak ju radšej idem nájsť. Nechcem, aby sa niekomu niečo stalo.

                    Zídem dolu z pódia, vďaka utvoreným radom mám teraz veľkú možnosť sa tu pohybovať bez strkania. Dokonca si orgovia dali záležať a rady od seba oddelili kovovými zátarasami, a medzi nimi nechali asi 5 metrový priestor. Teraz sa cítim, akoby som kráčala po červenom koberci, pretože všetci na mňa počas čakania čumia, pýtajú si odo mňa podpis, niekedy fotku. Nejaký org za mnou niečo kričí. Otočím sa za známym hlasom.

Ja- Tak tu si. ^^

Org- Poznáte sa?

Ja- Neni to očividné?

Org- Tak dobre teda. Len nabudúce sa neskúšaj dostať cez zápisnú bránu, pokiaľ nemám odznak alebo toto.

                    Org poťuká na zelenú ceduľku, laicky nazývanú aj zelená karta, alebo VIP.

Ja- V pohode, je tu som nou. Len som jej ešte nevybavila tú kartu, pretože nebol čas.

Org - Tak v tom prípade je to v poriadku. Pekný deň prajem.

Ja- Papa. (obrátim sa k Misty) Máš nejaké zlepené vlasy.

Misty- No hej. Ten z Opálového mesta mi vylial celé šampanské na hlavu.

Ja- (zasmejem sa) A preto vždy ako jediný z vedúcich nosí 5 fliaš šampusu.

Misty- A čo teraz?

Ja- Nie je to snáď jasné? (Misty pokrúti hlavou) Mali by sme ti ísť vybaviť tvoju kartu. Nebudem stále s tebou, aby ťa pustili dnu.

Misty- Dnu?

Ja- „Dnu“ je v tomto zmysle všade, kam nemôžu úplne všetci. Čiže napríklad úbohý diváci. Niečo ako... zákulisie?

                    Misty sa zatvári uchvátene, že dostane takúto kartu. Dáme sa teda na cestu. No nepohneme sa o viac, než o 50 metrov. Zastavia nás totiž novinári. Štyria kameramani, dvaja novinári a traja osvetľovači. Plus nejaký ľudia k tomu, čo netuším, akú majú v tomto funkciu. Osvetľovači umiestnia svetlá, aby boli dobré zábery, kameramani si naštartujú kamery a tí dvaja novinári začnú vlogovať hneď pri nás.

Novinár- A hlásime sa zo Zlatého komplexu štadiónov, kde sa práve uskutočňuje zápis trénerov do Ligy. Hneď na začiatku nás prekvapili známe tváre ako tréneri Cato Black, Irvin Marvell, Glimmer Hollowayová, Roger Howl alebo Raul Hachi. Narazili sme aj na elitu Zlatého údolia, vedúcich telocviční, ktorí zabezpečili slávnostné otvorenie s nápojom víťazov.

Novinárka- Šampanské pokrstilo všetkých trénerov, ktorí sa prišli zapísať. Vínimkou nezostali ani Leila Doutsch, Luke Samper, Crayola Wermillion či Bonbon Sweet. Taktiež sa nám podarilo zastihnúť samotnú Zlatú. (obráti sa na mňa) Kirra, čo hovoríš na tento ročník trénerov?

                  Moc nemám chuť tu dávať nejaké priblbnuté rozhovory, ale nemám moc na výber. Takže som nútená odpovedať ako politici. Povedia toho veľa, ale nič, žiadnu novú informáciu v tom rozprávaní nenájdete, nech sa snažíte ako len chcete. Ale to nemôžem...mala by som nejako normálne zareagovať. /tieto slová mi behajú po rozume počas kecania tých dvoch novinárov/

Ja- Myslím, že tento ročník bude veľmi snubný. Tréneri pôsobia dojmom, že sa z predošlých ročníkov ponaučili, zmenili svoje slabosti na svoje zbrane a určite nás prekvapia niečím novým. Máme sa na čo tešiť.

Novinár- Myslíš, že aj nováčikovia sú vo skvelej forme?

Ja- Tak poznám pár z nich, a povedala by som, že niektorí sú dokonca na vyššej úrovni než tréneri, čo súťažia v Lige už niekoľko rokov. Veď sa nechajme prekvapiť.

Novinár- Prezradíš nám aj ich mená?

Ja- (sladko sa usmejem) Na to si budete musieť počkať sami. Už by to potom nebolo prekvapenie, no nie?

Novinárka- Podľa teba, nájde sa v tom dave jedinečných trénerov aj niekto, kto ťa porazí, alebo to vidíš na ďalší rok reprezentovania titulu najsilnejšej trénerky v Zlatom údolí?

Ja- Tak to naozaj neviem. Určite sú tu aj taký, čo by ma dokázali poraziť. Verím v to. Záleží však len na nich, či sa budú rozmýšľať na taktikou súpera už v prvých kolách.

Novinár- Ako predpokladáš, že budú Ligu zvládať nováčikovia? Nájdu sa, myslíš, aj takí, čo stratia vedomie po príchode na ihrisko?

Ja- No to dúfam, že niečo podobné sa už nestane aj keď vylúčiť to nemôžeme. Pominulé roky bolo tých odpadnutí až priveľa, samozrejme je to ale pochopiteľné. Diváci, nielen tí, čo sedia na tribúne, ale aj pri telkách doma, taktiež stres a to, že si tréner na ihrisku uvedomuje, že ak prehrá čo i len jediný krát, tak sa má tú možnosť tu súťažiť až o rok. Je to ťažké, a hlavne pre stresmanov. Najľahšie to majú tí, čo sa neobávajú prehry.

Novinár- A ty si mala prvý rok stres?

Ja- Myslím, že zo začiatku. Potom, keď som si už zvykla na ten dav ľudí, kamier a skvelých trénerov.

Novinárka- Čo bolo pre teba najťažšie počas Ligy?

Ja- (zasmejem sa) Vstávanie. Ja ranné vtáča určite nie som a ani nikdy nebudem. Preto keď som schytala zápas o jednej ráno a hneď potom o pol piatej ráno, to bolo hrozné. Nevyspatá som bola nútená rozmýšľať nad taktikou súpera.

Novinár- Koľko hodín si denne spala?

Ja- No zo začiatku to bolo... neviem... veľmi málo. V noci to bolo asi také tri hodiny a počas dňa všade a hocikedy, keď som akurát nemala zápas. Začiatky sú vždy ťažké. Keďže je vtedy najviac trénerov a je potrebné ich eliminovať čo najrýchlejšie, tak zápasy boli každý deň. Denne má jeden tréner v priemere štyri zápasy. Plus mínus. Najhoršie to majú tí, čo schytajú zápasy v noci. Je to veľmi nepohodlné.

                    Pozriem na Misty. Len na mňa pozerá.

Novinárka- A ty si tiež trénerka pokémonov? (obráti sa na Misty)

Misty- Ja.. Vlastne áno. Špecializujem sa na vodných pokémonov.

Novinár- (whistle) WOW, no tak si presný opak Kirri.

Novinárka- A už si sa zapísala do Ligy?

Misty- Ja sa Ligy nezúčastním.

Novinár- A prečo nie?

Ja- Ona je len doprovod.

Novinárka- A nechcela by si si dať zápas so Zlatou, mimo súťaže?

Misty- Eh.....

Novinár- Tak Ďakujeme vám za váš čas, slečny.

Ja- Pekný deň. Misty, my ideme.

Misty- Dovidenia.

                   Hneď ako sa od nich vzdialime, tak Misty spustí.

Misty- To je tu normálne, že ťa novinári len tak zastavia a robia s tebou interview?

Ja- Také klišé každej Ligy. Na každej sú nejaký takýto novinári.

Cloud- Kirra!!!!!!!

                  A zasa tu máme niekoho, kto ma nenechá vybaviť Misty tú kartu. Cloud k nám beží. Jeho Scrafty uteká po jeho boku. A aj môj Umbreon.

Ja- Čo potrebuješ Cloud.

                  Cloud, celý zadýchaný, zo seba vysúka jednu jedinú vetu.

Cloud- Zápisná brána č.3.

Ja- Čo?

Cloud- Utekaj tam. Sú tam všetci novinári. To nájdeš.

                   Nechápem, ale chytím Misty za pažu a ťahám ju, aby utekala som nou. Umbreon sa tiež pridá. Teddiursa sa len poradne chytí mojich vlasov a už fičíme k bráne. Je tam plnšie než zvyčajne. Keď tam pribehneme, oči sa otočia na nás. Aj keď som od radu trénerov čakajúcich na zápis oddelená zátarasou, musím sa pre zmenu predierať cez novinárov, ktorí mi až po určitej chváli urobia koridor, aby som sa dostala bližšie. A koho tam ja neuvidím?

Misty- Richie?!

Richie- Kirr, tak uvidíme, ako ďaleko sa dostanem v Lige.

Ja- Ty trúba. Myslela som, že ideš do sveta a nie motať sa po Zlatom údolí po odznakoch.

Richie- Chcel som ťa prekvapiť.

Ja- (zasmejem sa) Tak to sa ti teda podarilo.

                   Cloud sa objaví vedľa mňa.

Ja- Cloud ja ťa raz prizabijem.

Cloud- Mňa?!

Ja- No áno, si mi povedal: „Utekaj k bráne 3.“ Ešte si šprintoval, akoby ti horelo za zadkom.

                    Richie chytí záchvat smiechu.

Ja- A ty sa nesmej. Mal by si sa posúvať, brzdíš radu.

Richie- Tak sa teda ešte vidíme.

Ja- Tak určite.

                    Richie žmurkne na mňa a pár dievčat v dave začne vzdychať. Čo tie vidia na mojom bratovi vážne netuším.

                    Niekto ma chytí za ruku. Myknem sa, pretože to nečakám.

Cato- Neboj, to som len ja.

Ja- Dneska je už tých šokov až, až.

Cato- Milé prekvapenie od brášku.

Ja- Nepochybne. Mohol mi aspoň povedať, že sa ide pustiť do Ligy.

Raul- Ale to už by nebolo prekvapenie.

Ja- Heeeej!!

Cato- Už si videla svojho nápadníka?

Raul- Ozaaaj, Howl!! Niekde som ho už dnes videl. Myslím, že išiel akurát z chatky po svoju zelenú kartu.

Ja- Mnoo, zatiaľ som ani len nevidela. Zmenil sa?

Raul- To záleží, ako si ho videla naposledy.

Cato- Vôbec sa nezmenil. Akurát je jedine opálený, ale to je všetko. A o niečo vyšší.

Ja- Jou. ^^ A kde máte vlastne Asha?

                    Ash sa vynorí spoza tých dvoch vysokých.

Ash- Ja som tu. To ti až tak chýbam? 

                    Ashov tón hlasu sa mi vôbec, ale vôbec nepáči. Má zdvihnuté obočie, pozerá na mňa z boku a priblblo sa usmieva. Teraz na tieto kraviny. Ash sa tvári, že vie viac ako ja, a mňa to uráža.

Ja- (zdvihnem unudene obočie) Vy ste mu niečo dali, chlapci?

Raul- Nie. TO len keď vidí teba, tak sa práva takto.

Ja- Som si istá, že nie. Každopádne, neviete, či sa Roger už dostal cez bránu?

Cato- Myslím, že hej. On je vždy na začiatku tej rady, aby mal potom pokoj.

Ja- Díki. Misty, tebe ešte tú kartu. Tak sa zatiaľ sa majte.

Cato- Papa.

Ash- Čaw.

                     Raul mi zamáva. Vediem Misty cez uličku medzi radmi. Mám jednu výhodu. Že ja sa nemusím preukázať, keďže ma všetci poznajú. Misty pretiahnem cez kontrolu. Teraz stojíme vedľa zápisnej brány č.2, samozrejme za zátarasou. Sú tu točité schody do budovy, ktorá sa týči nad nami. Je postavená na stĺpoch. Vyjdeme hore. Je tam skoro prázdno. Vnútri sú len dve miestnosti. Jedna, ktorá slúži ako hlavný stan pre VIP, kde sú chlebíčky, pitie, klíma, a samozrejme všetci tréneri telocviční, ktorí sa občerstvujú. Druhá miestnosť je kancelária, kam sa dávajú všetky papiere z Ligy, a kam sa chodí všetko vybavovať. A presne tam ideme. Kancelária je zatvorená, takže to znamená, že vnútri niekto je. Zaklopem. Akurát vyjde von niekto, koho som nečakala.

Roger- Ahoj Kirra, dlho sme sa nevideli.

Ja- Roger...

                     Stojím, ako obarená. Že sa nezmenil? Čumím na neho, ako na nejakého cudzinca. Vlasy má ešte tmavšie než minule, takže teraz je oficiálne čiernovlasý. Jeho tetovanie na ramene doplňuje tetko na krku, zápästí a členku. Má trošičku aj strnisko, čo sa mi na ňom vždy páčilo. Biela košeľa je dostatočne priesvitná na to, aby som zazrela jeho atletickú postavu. Jeho bronzová pokožka je tak exotická...

                      Z obzerania Rogera ma vytiahne sekretárka Maura.

Maura- Ako pomôžem, Kirra?

Ja- Misty potrebuje zelenú kartu.

Maura- Tak poď sem, musíme spraviť fotku na preukaz.

Ja- Len choď Misty. Nájdem ťa potom.

Misty- Hmm, tak dobre.

                      Misty vojde do kancelárie a zavrie za sebou dvere. Ostanem s Rogerom sama. 

*pokračovanie nabudúce*