69.Diel-Škôlka

Ja- A prečo sa to muselo zmeniť?

Org- Ešte dolaďujeme posledné prípravy. Je dôležité byť pripravený na všetko.

Ja- Robíte cirkus z jedného zápasu.

Org- Len chceme mať všetko dôsledne pripravené. Zmena pravidiel bude uverejnená ešte dnes. Kvôli prípravám sa zápas presúva o pár hodín neskôr. Štadión musí byť vyčistený a pripravený na zápas.

Ja- Nemá zmysel odkladať zápas len kvôli výzdobe.

Org- Nejde len o výzdobu, ide aj o občerstvenie. Náš dodávateľ nás informoval, že dodávka sa oneskorí, keďže dostali jednu veľkú zákazku ešte pred nami.

     Ten organizátor ma začína srať, a to poriadne. Z jedného bufetíku, ktorý je tak drahý, ako zlatníctvo sa odloží zápas. Pochybujem, že by ekonomika Zlatého mesta začala nejak značne upadať len kvôli jednému zavretému krámu.

Ja- Robte čo chcete, ale už dávnejšie som vám povedala, že o všetkých zmenách chcem vedieť dopredu.

Org- To nie je v mojej kompetencii, slečna...

Ja- Je mi ukradnuté, kto to má na starosti. To by vám až tak uškodilo keby ste mi VY osobne dal vedieť? Vaše nohy ani pusa by neutrpeli žiadnu ujmu. Príjemný deň.

     Zabuchnem za sebou dvere. Na čo odďaľujú nejaký zápas? Chápem, že majú z toho benefity, ale už to preháňajú. Idem domov. Snáď ma tam bude čakať nejaké dobré jedlo. ´

     Keď sa dostanem k chatke, pripadám si ako pred vstupom do zoo. Džavot, hluk a prelínajúce sa hlasy. Bohovské. Vojdem dnu a schytám šlehu mokrým uterákom do stehna. Tom s Toshim naháňajú baby po celej chatke, dokonca sa k nim pridala aj moja teta. Jediný seriózni ľudia sú tu Brock a môj strýko. Bannet visí spolu s Misdreavus na lustri a pokémoni sa váľajú na zemi a čumia na telku. Blázinec!

Brock- Obed!!

     Blázinec sa upokojí do organizovaného chaosu. BonBon, Cray, Nariko, Mari, Sarina, Misty, Teta, Toshi, Tom, Cloud, Romano, Richie, Ash, Strýko a Brock zasadnú za stôl. Neostáva mi nič iné, iba rýchlo sadnúť a nabrať jedlo skôr, než mi nič neostane. Guláš, a ako druhé... Čo si nájdeš na stole. Je toho tak veľa, že by sa to vyrovnalo aj kráľovskej hostine. Po jedle sa však zapráši rýchlosťou svetla a behom niekoľkých minút sa váľame na stoličkám naprataný dobrotami, až nám bruchá praskajú.

     Telka je zapnutá, a zrovna pustili mimoriadne správy na TvGold, aby oznámili novinky.

Spravodajca- Organizátori Zlatej Ligy práve potvrdili zmenu pravidiel finálového zápasu. Hlavný organizátor sa vyjadril nasledovne:  „Zmena je život, a je dôležité priniesť do Ligy niečo nové, niečo zaujímavejšie. Preto sme sa rozhodli pre zmenu. Tréneri budú môcť použiť každého pokémona iba v jednom kole. Je zakázané ho vystriedať iným pokémonom po začiatku kola. Čo znamená, že tréneri použijú všetkých šiestich pokémonov. Tréner, ktorý má ku koncu všetkých kôl, to je že všetci šiesti pokémoni už bojovali, najviac bodov, výhier, sa stáva víťazom zápasu a tak aj celej Ligy. V prípade, že nastane remíza, že obaja tréneri majú 3 výhry a 3 prehry, je pokémonovou asociáciou oficiálne povolená voľba 7. Pokémona. Taktiež bol skrátený čas za neútočenie z 15 sekúnd na 10. Ihrisko sa zmení po 3.kole. Pokémoni nemôžu držať žiaden predmet, okrem everstonu, tiež majú zakázané konzumovať bobule alebo iné, čo im pomôže k výhre. Tréneri musia ukázať, že sú schopní bojovať aj za takýchto podmienok.“ Zmeny v pravidlách určite nešokovali iba nás v spravodajstve. Ďalšou zmenou je tentoraz zmena v programe. Zápas Romano vs. Ash sa presúva na 11.hodinu rannú. A ešte jedna novinka- Starosta mesta vyhlásil deň finálového zápasu ako štátny sviatok. Prajeme vám príjemný zvyšok dňa. Dovidenia.

      Skoro prevrhnem stôl od zlosti. Tak 7. Pokémon?!  A to im je na kerú materu dobré?! Ale uznávam, maž zápas o 11 je lepšie než o ôsmej ráno.

Sarina- No do zajačieho bobku!

Tom- Kirra, to ti nezávidím.

Romano- Kirre sa pravidlá nezmenili tak rapídne ako jej budúcemu oponentovi.

Teta- Ona mala už predtým zakázané meniť pokémona počas zápasu.

Ja- Ale nemala som rozdelené, ktorého pokémona použijem v prvom kole, ktorého použijem v druhom kole a tak ďalej a tak ďalej až do zbláznenia.

Cloud- Očividne sa nudia.

BonBon- Tak, btw, čo budete robiť zajtra po zápase?

Cloud- Mám ešte nejakú prácu, mienil som angažovať pár nových tvárí do mojej telocvične, takže zajtra to budú len papiere, tony Monster-ov, a skype.

Mari- Podobne.

Sarina- Tiež to mám v pláne.

Romano- Takže telocvikári budú zaúčať, čo?

Strýko- Je to náhodou sranda. Mňa baví zaúčať nových trénerov. Tí nie sú ešte tak afektovaní a drzí, keď ničomu nechápu. Potom tí starší už je to katastrofa.

Richie- No tak díki, strýko.

Strýko- Preto zaúčame hlavne predškolákov.

     Teta sa skoro poleje, keď zazvoní telefón. Strýko sa svižne hodí na nohy a pobehne k telefónu. Niečo si mrmle popod nos a potom zavesí.

Richie- Čo to?

Strýko- V škôlke prišlo opatrovateľke nevoľno a potrebujú záskok.

Nariko- Prečo nepošlú druhú učiteľku?

Strýko- Má dovolenku a je odcestovaná a riaditeľka sa stará o svoju matku čo si zlomila nohu. Preto žiadajú vás, aby ste im pomohli.

Ja- No to si teda vybrali pomoc.

     V hlave sa mi zrodí myšlienka, či sa tie deti budú správať kultivovanejšie, než moja parta pred obedom v chatke. Tréneri telocviční vstanú a zasunú za sebou stoličky.

Teta- Kam idete?

Cloud- Aaaaaaale, máme zarezervovanú dráhu v bowlingárni. Nenecháme to prepadnúť.

Cray+ BonBon- Môžeme ísť s vami?

     Zapráši sa po nich ešte rýchlejšie, než po tom jedle.

Misty- To sú až tak leniví sa starať o deti?

Teta- myslíš si, že si tú rezerváciu vymysleli?

Richie- A nie je to očividné?

Strýko- Ostáva to na vás. Dám im vedieť, že prídete.

 

****

 

     Kamoši nás v tom nechali. Veľmi milí ľudia. A ja deti nenávidím. Furt to iba plače a vreští. Zaplatia za to. Myslím tých kamošov. Keď dorazíme do školky, chorí opatrovateľka nám zrýchlene všetko vysvetlí, dá číslo na riaditeľku a hneď beží preč. Je tu 14 detí. Malých detí pod 6 rokov. AK na netrafí šľak dnes, tak už nikdy.

Richie- Čo teraz?

Romano- Chce to nejakú organizáciu.

Ja- Takže, Richie a Misty, vezmete si polovičku. Ash a Romano, vy tú druhú skupinu a ja s Brockom im niečo uvaríme. Keby niečo, tak zbehnite do kuchyne.

     Prekvapí ma, že nepindajú. Nemajú ani šancu v podstate. Hodia meme face ala OK a idú za prácou. Osamiem sama s Brockom.

Ja- Fakt prepáč, že dnes len varíš.

Brock- To je v poriadku. Je mi jasné, že chceš byť v kuchyni lebo nemáš deti moc v láske.

Ja- Odkiaľ to vieš?

    Preblesne sa mu v očiach.

Brock- Je to na tebe vidieť.

    Presunieme sa do kuchyne a vytiahneme nejaké veľké balenie hranoliek a v mrazáku nájdeme zmrazených dinosaurov z kuracieho mäsa, ktoré stačí vypražiť a sú ako rezne. V chladničke vyhrabeme balík zeleniny, ktorá môže byť stará asi tak 3 hodiny. Ráno ju určite doniesli čerstvú. S Brockom si rozdelíme prácu, že on sa postará o hranolky a mäso a ja urobím šalát, aby to nebolo tak suché. Okrem toho do mňa rodičia často tlačili zeleninu, keď som bývala ešte doma. Bola to nočná mora, každý večer nejaký zeleninový šalát. Mala som pocit, že mi miesto vlasov rastie petržlenová vňať a miesto očí mám dva zemiaky.

     Po pár minútach mi začne pomáhať Brock, keďže praženie išlo rýchlejšie, než krájanie. Kuchyňa má výhľad na lúčku na škôlkou, kde sa teraz naháňajú deti s  Ashom a Misty. Očividne si vymenili skupiny. Ale to je fuk, hlavne že to zvládajú. Romano vypráva pár deťom nejaký príbeh alebo skôr nejakú dobrú taktiku ako chytíš pokémona bez nutného násilia. A Richie, ten sa vychvaľuje, ako sa dostal tak vysoko v Lige.

     Lúčka je potom obkolesená vysokou trávou a kvitnúcimi kríkmi, v ktorých sa ukrývajú pokémoni. Všimnem si, že Misty, Ash a deti utekajú zrovna k tým kríkom. Bolo by to v pohode a už som chcela odvrátiť zrak, keď som periférne zachytila Vilepluma. Pokémoni pri meste sú dosť agresívny a plachý, keďže ľudia, im vzali miesto, kde pôvodne žili.

     Jedno z detí zakopne o kameň a padne rovno na pokémona. Romano si to tiež všimne a rozbehne sa ich smerom, lebo všetci vieme, čo môže Vileplume spôsobiť. Dobehol tam v tej chvíli, keď Vileplume stihol vypustiť jedovatý peľ a následne utiekol do bezpečia.

     Zasiahol aj skupinku s ktorou bola Misty. Ash sa flákal pozadu, takže jeho to našťastie minulo. Pustím nôž na zem a vybehnem cez terasu na lúčku. Richie, Brock a ďalšie deti sa rozbehnú tiež.

     Pozbierame našich kamošov, ako kocky popadaného domina a odnesieme ich postupne dnu. Spolu s deťmi ich uložíme do postelí a dáme im studené obklady na čelá.

Brock- Majú teplotu.

Richie- Keď som bol malý, teta mi robila čaj z nejakej buriny, aby mi bolo lepšie potom, ako som v noci tajne sledoval Gloomov roztrusujúcich peľ.

Ash- Viete kde tie rastliny rastú?

Brock- Väčšinou pri vode. Je tu v okolí nejaké jazero?

Ja- Neďaleko, taká hodinka cesty pešo.

Richie- HODINKA?!!! Vravela si, že je to neďaleko...

Ja- Veď je.

Brock- Zbehneš tam, Kirra?

Richie- Idem s tebou. Nenechám ísť moju ségru samú.

     Richieho reakcia ma zaskočí. Chová sa nejako divne. Brock nám zabalí trošku jedla na cestu a vyrazíme. Teddiursa mi sedí na ramene, ale Umbreon zostal doma. Teddi je jediný pokémon, ktorý je teraz so mnou. Na čo budem trepať aj ostatných, keď nemám v pláne viesť nejaký boj.

     Ideme chvíľočku ticho, ale Richie potom začne.

Richie- Kto myslíš, že postúpi?

Ja- Moc som o tom nepremýšľala. Romano má viac skúseností, vie, ako sa zachovať aj v krízových situáciách a preto si myslím, že vyhrá on. Ash mozog zapína málokedy, ja keď uznávam, v poslednej dobe sa prekonáva.

     Potom kráčame ticho. Prekvapí ma, ako rýchlo tá cesta ubehne. Dojdeme k horskému jazierku, ktoré je modrejšie než talianska obloha. Nie som nejaký špeciálny preborník v rastlinách a preto sa zarazím.

Ja- Ktorá to je?

     Ako to zvyčajne býva, pri jazere je veľa druhov kvetov a byliniek. Richie sa zastaví a pozrie okolo seba.

Richie- Bola to taká modrá.

Ja- Výborne, tým sa nám výber zužuje z miliardy na milión.

     Richie sa na mňa zazubí.

Richie- Lepšie než nič, či?

     Facepalm. Tak naši kamoši ležia s teplotami a Richie si ešte robí srandu. Bohovské.

Richie- Natrhajme všetky. Po ceste si spomeniem, čo to bolo za druh.

     Nemáme inú možnosť. Nepoflakuje sa tu nikto, kto by nám pomohol. Vieme, že tie kvetiny rastú pri jazerách, takže by to tu malo byť. Natrháme teda zo všetkého.

 

****

 

Romano- Už sa cítim omnoho lepšie.

Brock- Zaďakujte Richiemu a Kirre.

     Všetci sa na nás vďačne zadívajú, ale my s Richiem pozeráme do zeme. Pravdou je, že ani po príchode späť sme nezistili, ktorá kvetina je tá pravá, a tak sme urobili vývar zo všetkých burín, ktoré sme doniesli. Očividne to zabralo, za čo som vďačná. Takto riskovať s malými deťmi vôbec neodporúčam. Je to horor na n-tú.

      Po ceste späť sme to chceli zobrať skratkou, ale stratili sme sa, čo je pre nás dvoch úplne typické. Blúdili sme ďalšie dve hodiny, kým sme sa z toho lesa vymotali. Nakoniec sme stretli nejaké malé dieťa s rodičmi ako zbierajú hríby a spýtali sme sa na cestu. Hneď potom som ich vyspovedala, či nevedia, ktorá kvetina je tá, čo my potrebujeme. Zdržali sme sa tak na ďalšiu pol hodinku´, no nanešťastie našu odpoveď nepoznali. Došli sme tesne pred západom slnka okolo pol desiatej. Je leto, takže leto zapadá neskoro.

      Stihli sme to práve včas, pretože si po deti začali chodiť rodičia. Prekvapilo ma, že ten čaj mal taký rýchly účinok. Potom som to už ale neriešila, alebo po nás prišiel strýko. Vďaka Bohu, sme nemuseli tie schody do štadiónového komplexu šliapať, lebo by som to asi nezvládla. Stačila mi tá túra po lese.

      Kým sme došli do chatky, všetci sme sa vyvalili na gauč. Žiadne vyzúvanie, žiadne prezliekanie. Teta si náš však všimla.

Teta- Okamžite sa choďte umyť!! Teraz som to tu upratala!!

      Myslím, že ani keby na nás vytiahla bič, by sme sa neposunuli ani o centimeter, nie to ešte došli do kúpeľne. Vykašľala sa na nás, keďže sama uznala, že by hocaká snaha vyšla nazmar.

 

 

     Zobudil ma až Ashov krik. Bolo to desivé, hlavne keď nás tu teta so strýkom nechali a zhasli, aby sa nemíňala elektrina. Taký výkrik z tmy... Skoro som zinfarktovala. Hneď som sa strhla so sna a snažila sa zrovnať si myšlienky a ukľudniť sa. Niečo zarachotilo a ja som chytila rameno prvej osoby, ktorá bola vedľa mňa. Bolo to svalnaté, ale nie tak ako Romano. Misty zvrieskla.

Misty- Buď už ticho!! Niekde sa nájde!

     Rozospatý kľudný hlas Romana mi napovedal, že sa nič vážne nedeje. Stále som to rameno zvierala. Misty zažala svetlo a potom som uvidela majiteľa toho ramena. Okamžite som sa odtiahla. Ešte som skontrolovala, či ma nikto okrem neho nevidel. Nebudem sa dotýkať môjho brata. Romano sa na mňa usmial, ale nič nepovedal. Sčervenala som.

Ash- Niekde musí byť.

     Ash sa prehrabuje rozhádzanými vankúšmi a dekami, ktorými nás teta pravdepodobne prikryla.

Richie- Tu čapicu nájdeme ráno, teraz spi.

Ja- Čapicu?

Brock- Ash nevie kde má čiapku. Vraví, že si nepamätá, kam ju dal.

     Misty si pretrie oči a pozrie na hodiny. Sú 4 ráno. Dokonalé, čo? TO mám ešte spať!!

Romano- Fakt by sme mali spať.

     Ale nespali sme. Hľadali sme ju v celej chate, či ju teta niekam neodniesla, aby tu bol podľa nej dokonalý poriadok. Šuflíky, poličky, vešiaky, podlaha, kuchynská linka, kreslá, skinky... Nič. Nič sa nenašlo. A to sme sa hrali na detektívov asi tri hodiny.

Ja- Pome spať. Kašli na čiapku.

     Uzavrela som to, a všetci zaľahli. O 3 hodiny začína zápas...

 

 

***pokračovanie nabudúce***

 

♦LyNa♦Gemma♦