1.Diel-Začiatok
V ten deň sa Holly zobudila veľmi skoro, ešte keď nočné motýle okupovali svetlo pouličných lámp. Teplota vonka vytiahla ortuť v teplomeri na príjemných 18°C. Pre horkokrvnú Holly to bolo perfektné. Perfektné na uvažovanie o svojej prvej dôležitej voľbe v živote- o výbere svojho prvého pokémona.
Holly žije vo Violet area, mieste, kde na každom kroku rastú kvetiny všetkých druhov. No ak by som mala popísať mesto, Camilla City, určite by som poznamenala, že je to to najmenšie mestečko v celej Fialkovej oblasti. A práve tu sídli profesor Brown, ktorý pomáha trénerom na ich pokémonovej ceste.
Človek by si myslel, že Violet area má svojich typických pokémonov. No opak je pravdou. Táto oblasť sú vlastne 4 ostrovy, na ktorých sa vyskytujú všetky druhy doposiaľ známych pokémonov. Z ostrovov je vidno do Zlatého mesta v Zlatej kotline, kde sa každoročne koná (ako inak) Zlatá Liga. Už 4 roky je ich majstrom Kirra Benetová, ktorá vyhrala len s tromi pokémonmi. Nikto si túto anomáliu nedokáže vysvetliť dodnes, keďže niektorí tréneri nevedia vyhrať ani so šiestimi pokémonmi.
Kirra Benetová, Hollin veľký vzor. Je vraj veľmi milá a prijme každú výzvu na zápas, i keď mne osobne sa nezdá ani len trochu sympatická či milá. Pôsobí arogantne a namyslene, akoby si myslela, že celý svet sa točí len okolo nej.
Počas poslednej Zlatej Ligy sa vraj okolo nej až priveľmi často objavoval tréner Ash Ketchum, do ktorého sa moja úbohá sestra asi zabuchla. Chúďa moje. No... Aby som si aj pohla s mojím rozprávaním...
Holly v to skoré ráno vyskočila z postele, aby sa mohla nadýchať čerstvého nočného vzduchu. Ako otvorila okno, hneď do izby vletelo niekoľko komárov. Studená podlaha ju chladila na bosých nohách, ale vôbec jej to neprekážalo. Horúce letné noci zbožňovala presne tak, ako pokémonov.
Hlavu jej zaplnili myšlienky a úvahy o svojej prvej voľne. Ohnivý pokémon- vodný pokémon- trávový pokémon... Ktorý z nich je najlepší??
***
Tak ktorého si mám vybrať?? No tak, Holly, mysli predsa. Dnes je tvoj veľký deň! Musíš si zvoliť svojho prvého pokémona. Ach jaj... Vôbec mi to nemyslí. Je sedem, som hore už tri hodiny a stále premýšľam o tom istom! Tak to skúsme inak. Kirra Benetová si vybrala... Eeveeho!! Ale ja takú možnosť nemám. Ona dostala Eeveeho ako darček a ja, keď som naposledy skúšala našich presvedčiť, či by mi nekúpili pokémona, povedali mi na to to, čo vždy: „SI ešte malá, Holly. Aj tak si nemyslím, že pustiť 10- ročné dievča do sveta je dobrý nápad. Nevieš sa postarať ani len o seba nie to ešte aj o pokémonov. Je príliš skoro.“ Toto odpovedajú zakaždým.
Všetci si myslia, že mať rodičov na vysokých významných postoch je super, pretože sme bohatí a ja tak môžem mať všetko, na čo si len spomeniem. Služobníctvo, kuchári, záhradníci, šoféri, vlastná izba s obrovskou kúpeľnou či bazén- nič z toho pre mňa nemá žiadnu hodnotu. Mama je šéfka firmy na výrobu oblečenia, najznámejšej značky Wistery a tato je zasa právnik. Obaja zarábajú hordy peňazí, keďže tato ešte obchoduje vo voľnom čase s pozemkami. Radšej by som ale bola, kebyže s nimi môžem tráviť viac času... No oni stále len pracujú a pokémonov nechcú ani len cítiť. Vraj dcéra tak významných ľudí by mala študovať a prebrať potom firmu po mame, a nie túlať sa po svete a trénovať pokémonov.
Keď im však naposledy oznámila, že sa chcem vydať na pokémonskú cestu, a že ma nezastavia, kývli plecom, že je to moje rozhodnutie. Zdalo sa mi to podozrivé, ale potom som pochopila, že sa mama aj tato rozprávali s Alexovými rodičmi a zmenili názor... Povedali mi na to, že pokiaľ sa budem chcieť vrátiť domov, som tu vždy vítaná, ale nasilu ma tu držať nebudú.
Určite ale chápete, že kebyže sa potom vrátim domov, dala by som im za pravdu, že ešte som príliš malá, aby som mohla trénovať pokémonov a stať sa majstrom. Takže žiadne také. Nevrátim sa. Ale... Kiež by mi verili, že som schopná a že to dokážem... Mala by som z toho potom lepší pocit. Dokonca aj Alexova mama mi verí viac, než obaja moji rodičia dohromady. Keď tak spomínam Alexa... Aj on dneska začína svoju cestu.
Alex je môj najlepší kamarát. Býva na okraji mesta, keďže nemajú toľko peňazí, aby si mohli dovoliť žiť v centre mesta tak ako my. Vlastnia malý domček, ktorý je veľký asi ako moja izba. Obaja rodičia sa venujú chovaniu Mareepov a predaju ich vlny. Niekedy, keď počas búrky vypadne elektrina sú to práve Alexovi rodičia, čo zásobujú mesto, keďže Mareepovia sú elektrický pokémoni. U Alexa doma sa nájdu aj dvaja Houndauri, ktorí počas pasenia Mareepov na nich dávajú pozor. Takže narozdiel odo mňa žije Alex medzi pokémonmi. Strašne mu to závidím. Niekedy ma k nim mama pustí na návštevu a ja im pomáham, pričom mi Alex vypráva všetky zážitky s pokémonmi, čo sa prihodili jeho súrodencom. Ja som jedináčik, ale on má osem súrodencov. Troch starších a piatich mladších. Alov dedo sa venuje výrobe pokélôpt. Mávajú ale problémy s platením papierov a faktúr, preto Alex svoj život nenávidí. Chce poznať, aké je to mať vlastnú izbu a žiť v prepychu. Kebyže môžem, neváhala by som ani sekundu a vymenila si to s ním.
Zazvoní mi budík. To už premýšľam ďalšiu pol hodinu?? No super. Normálne cez leto vstávam o pol ôsmej, aby som zabehla k Alexovi a pomohla jeho rodine. Ale dneska vyrazím rovno za profesorom Brownom. Už aby som mala ten výber za sebou. Už od štvrtej rána sedím oblečená na posteli, upravená a prichystaná aj ruksakom na cestu. Len som hladná...
Kuchári začínajú pracovať až o ôsmej... Čo dovtedy budem robiť?
Automaticky zapnem počítač. Vždy na ňom zabíjam nudu, aj keď väčšinou na nete len študujem databázu pokémonov pre začiatočníkov. U nás sú na výber len traja pokémoni-
- Chimchar (ohnivý typ)
- Mudkip (vodný typ)
- Bulbasaur (trávový typ)
Všetci sa mi pozdávajú, tak koho si mám vybrať? V mojich myšlienkach mám samých chrobákov, ktorý ma nútia pochybovať o svojej voľbe...
Niekto zaklope na dvere. Trhnem sebou. Kto to môže byť o takejto hodine?? Rodičia vstávajú o ôsmej a ostatní tu tak skoro nebývajú...
Ja- Vstúpte.
Osoba za dverami pomaly stlačí kľučku a vstúpi do dverí. Sprevádzajú ju svetlá, akoby žiara z fakle. Keď sa osoba dostane dnu, pozerám na ňu s otvorenými ústami. Sú to dve osoby, nie jedna. Sú to moji rodičia.
Tato- Aj sme si mysleli, že budeš už hore.
Mama drží v rukách tortu s 10 sviečkami a tato zas balíček zabalený v baliacom papieri previazaný stužkou.
Mama- Predsa ťa nenecháme vydať sa na pokémonovú cestu bez toho, aby si zjedla svoju narodeninovú tortu a rozbalila darček.
Tato- Len raz v živote máš 10. narodeniny.
Sladko sa usmejem. Nezabudli. A to ma teší najviac. Mama mi strčí pod nos tortu aj so sviečkami, aby som ich sfúkla skôr, než vosk začne stekať na čokoládový povrch sladkej dobroty. Určite aj rodičom je jasné, čo si budem želať.
Zavriem oči, predstavím si svoj sen a sfúknem tancujúce plamienky. Každé dieťa si želá stať sa pokémonovým majstrom. Tato mi do rúk strčí darček. Je trošku ťažký. Vezmem nožnice do druhej ruky a opatrne začnem rozliepať pásku a strihať baliaci papier. Keď sa konečne dopracujem k samotnému darčeku, oči sa mi rozžiaria.
Ultraball!! Môj vlastný ultraball!! Odkiaľ ho naši zohnali?!
Mama- (zasmeje sa) Tak som šťastná, že sa ti páči.
Tato- V tej pokélopte máš ešte niečo.
Stuhnem. To si môj tato robí srandu?! Mám ešte aj pokémona?! Okamžite otvorím pokéloptu. No vo vnútri nie je pokémon, čo ma sklame. Ale keď vyťahujem retiazku s čiernou hviezdou a mesačným kameňom v strede hviezdy, zaradujem sa. Je to super!! OwO
Skočím obom rodičom do náruče a vybozkávam im líca.
Tato- No ešte si spapaj tortu.
Vezmem nožík z podnosu a a rozkrájam miniatúrnu tortičku na tri kusy. Chutí priam výborne.. Zbožňujem čokoládu v hocijakej forme, no ku podivu, na mojej postave sa to nijak neodráža. Keď dojeme, rodičia ma objímu a bežia do práce. Žiadne dlhé rozlúčky, len mama mi povie nech si dávam pozor.
Ako odídu, zbehnem do kuchyne cez priestranné chodby a široké schodisko. Pár sluhov mi zamáva na pozdrav. V kuchyni na mňa čakajú prichystané čerstvé rožky, marmeláda, mlieko aj čaj, cereálie... Jednoducho všetko jedlo, na aké si len spomeniete. Aj tak si dám vždy len múčnik s čajom. A na desiatu pečivo s Nutelou.
Kuchár ma pozdraví, prestrie príbor a môžem sa pustiť do jedla. Veľa toho nezjem, keďže predtým som spráskala koláč.
Po raňajkách sa obujem v predsieni a vyjdem von. Tam čaká nastúpené služobníctvo, aby sa mohli rozlúčiť. Všetci sú smutní, ale zároveň so mnou zdieľajú nadšenie, že ma rodičia nakoniec pustili do sveta. Ako odchádzam, kývam im na rozlúčku.
Po ceste ešte premýšľam o pokémonoch. Ktorého si mám vybrať? Otázka, na ktorú ešte nepoznám odpoveď. Po chvíli sa dostanem až k laboratóriu prof. Browna. Jeho asistentka a zároveň vnučka Kayla, je moja najlepšia kamarátka. Hneď ako vstúpim sa ku mne nahrnie a zatiahne k profesorovi. Po ceste štebotá o tom, aké je úžasné, že už aj ja idem na svoju výpravu za pokémonovým majstrom a medzi tými nezmyselnými slovami mi aj zablahoželá.
Vojdeme do pracovne a Kayla ma opustí so slovami, že má ešte veľa práce. Prof. Brown zahrabaný medzi knihami zdvihne svoj zrak, usmeje sa na mňa a už vodopád slov zaplaví moju hlavu.
Prof.- Vitaj Holly!! Už som na teba čakal! Vôbec ma neprekvapilo, že si dorazila ako prvá. A mimochodom, všetko najlepšie k narodeninám. Mám pre teba darček, na ktorý sa určite strašne tešíš. (prikývnem) Môžeš si vybrať z troch, je to len na tebe. Takže si už premýšľala o svojom prvom pokémonovi?
Ja- Priznám sa, že áno, ale nedospela som k žiadnemu konečnému rozhodnutiu.
Prof.- A čo teda urobíš?
Ja- Zatvorím oči a vyberiem si. Bude to fér.
Profesor sa zasmeje. Nepovie, v ktorej pokélopte je ktorý pokémon. Do ruky si vezmem jednu pokéloptu a keď otvorím oči, profesor sa milo usmieva.
Prof.- Vyzerá to tak, že svoju cestu začneš s ohnivým typom.
Takže som si zvolila Chimchara. Usmejem sa. Vypustím svojho prvého pokémona, aby sme sa zoznámili. Chimchar sa usmeje a vyskočí mi na rameno.
Ja- Zdá sa, že budeme skvelý tým. Však, Chimchar?
Chimchar mi poskočí na ramene, pravdepodobne na znak súhlasu. Profesor medzitým vezme zo stola 5 pokélôpt a pokédex.
Prof.- počul som, že už si dostala aj svoju prvú pokéloptu. No, tento pokédex ti pomôže zodpovedať všetky tvoje otázky. Nastavil som ho na tvoje meno.
Vezmem si pokédex a vložím do vrecka.
Ja- Zavolám hneď ako sa dostanem do Orgovánového mesta.
Prof.- Maj sa a šťastnú cestu.
Ja- Dovidenia.
Spolu s Chimcharom na ramene sa vydávam na dobrodružstvo. Po ceste mestom premýšľam, či by som nemala zistiť, aké útoky Chimchar ovláda. Písali to v príručke. Tú vytiahnem z tašky a nalistujem prvú kapitolu s názvom ‚Začiatok‘. V nej sa píše, že prvým krokom je voľba pokémona. Mám Chimchara, takže prvú kapitolu môžem označiť za splnenú a môžem sa presunúť k ďalšiemu bodu, v ktorom sa píše- Spriateľ sa s pokémonom.
Ja- Tak ako sa ti pozdávam, Chimchar?
Pozrie na mňa s úsmevom v očiach a povie svoje meno. Toto nebude také jednoduché, keďže pokémoni nevedia rozprávať. Ale som rada, že sa mu celkom pozdávam. Otočím teda stranu v príručke a tam je veľkým napísané ‚Tréning‘. No nič k tomu nedopísali. Ako to mám spraviť? V živote som pokémona netrénovala... Pozriem na vysmiateho Chimchara.
Ja- Ako ťa mám trénovať?
Chimchar mi vytiahne z vrecka pokédex a stlačí nejaké tlačítko.
Pokédex- Aby ste vytrénovali svojho pokémona, musíte vyzvať druhého trénera na zápas.
Zadívam sa na svojho pokémona. Takto ale prehráme!
Keď sa dostaneme do Cédrového lesa, zabočíme na lúku. Je pol deviatej, normálne tréneri chodia po svojich prvých pokémonov o deviatej. To je pol hodina na to, aby som zistila, akých útokov je Chimchar schopný.
Ja- Tak Chimchar, ukáž mi prosím, aké útoky vieš používať. Len takto sa naučíme spolupracovať.
Chimchar mi zoskočí z ramena a prikývne. Zaútočí.
Pokédex- Tento útok sa volá scratch.
A znovu zaútočí.
Pokédex- Tento útok sa volá leer.
Trochu ma zaskočí, že Chimchar prestal útočiť.
Ja- To je koniec?
Chimchar prikývne. Čakala som, že na začiatok bude vedieť aspoň tri útoky a z toho jeden ohnivý. Vie dva a z toho iba jeden spôsobí damage. No super. Nesmiem dať najavo svoje sklamanie.
Ja- To je skvelé, Chim!! Si ten najlepší pokémon!
Pokémonovi sa rozžiaria oči a skočí mi do náruče.
Ja- Tak poď! Prejdeme cez Cédrový les a vyzveme Enormu, trénerku orgovánové mesta na zápas a vyhráme!
Chimchar sa zaraduje a buchne si do maličkej hrude na znak súhlasu. Zrazu niečo zašuchoce v kríkoch. Spolu s mojím pokémonom sa otočíme za zvukom. Stuhnem. Znie to strašidelne. Z kríkov vylezie pokémon a ja okamžite chytám pokédex do ruky.
Pokédex- Nincada, hmyzí-pôdny pokémon. Tento pokémon žije pod zemou niekoľko rokov a získava živiny z koreňov stromov a čaká na vývin. Nemôže vystáť priame slnečné svetlo, takže sa mu snaží vyhnúť. Je slabí najmä proti ohnivým a vodným typom.
Ja- Tak tú si chytíme. O nej som čítala, že sa tiež dokáže premeniť na dvoch rôznych pokémonov. Pripravený, Chimchar?
Chimchar zovrie ruky v päste a prikývne.
Ja- Fajn, Chimchar, scratch!!
Chimchar sa rozbehne k Nincade a okamžite poškriabe nášho protivníka. Nincada sa na neho otočí a zaútočí s leech life.
Ja- Nevadí, Chimchar, znovu scratch!!
Takto sa to zopakuje ešte dvakrát.
Ja- A teraz, choď, pokélopta!!
Netuším, aký pokrik mám pri tom dať, ale tento sa mi zdá adekvátny. Pokélopta padne na Nincadu a vcucne ju dovnútra. Pokélopta sa ešte chvíľu kotúľa a ja držím palce, aby to klaplo a oficiálne by som mala Nincadu v mojej parte. Blink. Je tam.
Ja- Áno, áno, áno!!
Zbehnem po pokéloptu, pobozkám ju pre šťastie a Chimchara vystískam. Vyzerá unavene. Veď áno, bojoval predsa! Môj hrdina.
Tak, už mi len zostáva vyliečiť Chimchara a Nincadu a zistiť, aké útoky Nincada ovláda. Cédrový les je tmavý ale za to je možné ho rýchlo prebehnúť. Kopem teda do vrtule a bežím do Orgovánového mesta.
***Pokračovanie nabudúce***
LyNa