1.Diel-Stretnutie

         "Volám sa Kirra Benetová,mám 10 rokov a som zo Šafránového mesta,"toto boli moje slová,keď som sa zapísala do Zlatej ligy.Aby som pravdu povedala,nechceli ma tam pustiť a to som mala všetky odznaky!Boli na mňa hrubí,vraveli mi:"Ty to nedokážeš" alebo "Tak malé dieťa by tu nemalo pobehovať celkom samé".Mala som chuť vlepiť im jednu do držky :) a odkráčať preč.Ale to by som potom nemala šancu ukázať,čo vo mne je.Preto som tam pred nimi stála ako kamenný stĺp a čakala na zázrak.A aj sa stal.Prišiel Romano,minuloročný víťaz Zlatej ligy a ostro na nich pozrel.Sladko sa na mňa usmial a potom im niečo  veľmi naštvane povedal.Ja som ho veľmi dobre nepočula,lebo novinári a ostatní tréneri sa prekrikovali,šušťali a bzučali.Ušli sa mi len útržky jeho preslovu:"....pustiť...lebo....zodpovedám.....fér...." Keď s nimi skončil,podišiel ku mne,zohol sa,lebo som bola veľmi nízke diečatko s dvoma copíkmi a povedal:"Neboj sa,maličká.Len víťazom sa na začiatku nedarí.Potom sa to rozbehne a nebudeš vedieť ako ,nakoniec sa dostaneš vysoko." Postrapatil mi vlasy,čo som naozaj nenávidela,ale od neho to bolo úplne iné.Bola som mu vďačná a chcela som ho objať.No miesto toho som sa len usmiala a kývla na súhlas. Po celý čas v Lige ma len podceňovali,volali ma všelijako-krpec,špunt,drobec,drobizg.Nikdy nie mojím menom.

         V Zlatom údolí,kde sa Zlatá liga koná každý rok som sa neskôr stala veľmi obľúbenou.Denne mi chodili listy od fanúšikov,rôzne čokolády a sladkosti.Bola som ako v siedmom nebi.Nemohla som uveriť tomu,že hneď prvý rok,čo som sa zapísala do ligy,sa mi tak darilo.Moji súperi na mňa ukazovali prstom,že som sa dostala medzi 20 najlepších s Eeveem,Flareonom a Teddiursou.A znovu sa potvrdilo-nesúď knihu podľa obalu.

         V tejto lige nezáleží na čase,pokiaľ si na rade,vytiahnu ťa zápasiť aj o druhej v noci.Toto sa stalo aj mne,lenže o jednej ráno,keď bola tá najväčšia tma.Keď môj súper s Magmarom porazil Teddiursu a Flareona,ostal mi už len Eevee.Maličký Eevee.Ten Eevee,ktorého som dostala na moje piate narodeniny a od vtedy sme boli najlepšími priateľmi.Vždy sme spolu trénovali a teraz sa mal postaviť proti obriemu Magmarovi.Neverila som mu.Myslela som si,že je to môj/náš koniec a že odídeme domov so cťou.Už vtedy sme boli na 10.mieste.Magmar vtedy oslabil Eeveeho ohnivým výbuchom a potom pridal ešte aj ohnivé údery.Eevee bol vyčerpaný a ja som nevedela čo robiť.Rozplakala som sa.A Eevee si to všimol.Zrejme to spôsobilo,čo sa dialo ďalej.Môj maličký Eevee začal žiariť,silnejšie ako Slnko,Mesiac alebo hviezdy.Všetci diváci boli v šoku,dokonca aj ja a môj súper.Bolo to neuveriteľné-Eevee sa premenil na Umbreona a zrazu bol plný sily.Hneď ako som sa spamätala,vytiahla som pokédex a zistila som si o ňom všetko potrebné.A tak sme ich porazili.

        Teraz mám 15 a už som stihla vyhrať ligu Johto a Indigovú ligu.Najviac času trávim u tety a strýka v "škôlke pre budúcich trénerov" kde učia malé deti všetko o pokémonoch.Ku podivu ma majú rady,ale neviem čím to je...Učím ich hlavne o Eeveem a jeho rôznych premenách.Už dnes vlastním skoro všetky Eeveeho premeny:Umbreon,Leafeon,Flareon,Jolteon,Glaceon a chýba už len Vaporeon a Espeon.Môjho posledného Eeveho si šetrím.Chcem,aby bol proste sám sebou,nechcem ho meniť nejakým kameňom na Vaporeona,keďže sa desím vodných pokémonov.Uvidíme,čo bude ďalej.Motám sa po Zlatom údolí,navštevujem kamarátov a,samozrejme,občas zájdem za rodičmi do Šafránového mesta.Tam mi nehovoria všetkými možnými prezývkami.Len menom.V Zlatom údolí som známa len pod jedným-TÁ MALÁ,ČO VYHRALA ZLATÚ LIGU.

        ***

        Zobudila som sa na to,že na mňa dopadla voda.Okamžite som otvorila oči,lebo voda je môj úhlavný nepriateľ.Neviem plávať,a neraz sa mi stalo,že som sa skoro utopila.Našťastie tam bol vždy niekto,kto mi pomohol a zachránil ma.Teraz som ale vedela,že som sama.Aspoň som si to myslela.Nad posteľou sa skláňalo moje milé dvojča Richie s kýblom v ruke a úsmevom od ucha k uchu.Zrejme môj vražedný výraz v tvári bol dôvodom jeho záchvatu smiechu.

Ja-Fakt díki.To si nemusel.

Richie-Veď už odídeš preč,nie?(smeje sa)Musíš predsa zase obhájiť titul víťaza Zlatej ligy a to,že v týchto končinách si tá najlepšia.

Len som sa zasmiala nad jeho poznámkou.Vraj v týchto končinách,pche!Podal mi uterák a ja som ho s vďakou prijala.Začala som si utierať tvár.

Ja-Prečo si ma vlastne oblial vodou?

Richie-A prečo nie?(vyškiera sa)Vždy si predsa nájdem nejakú zámienku na terorizovanie mojej sestry.

Ja-(kyslo)A dnešnou zámienkou je....

Richie-Tvoj tréning Eeveeov.

      Prestala som si utierať tvár,hodila uterák na zem,vyštartovala som do kúpeľne a po ceste tam som si vzala oblečenie.Zabuchla som dvere.TRESK!! Richie sa spoza dverí stále na mne zabával.

Richie-Vieš o tom,že som vyhral stávku?Stavil som sa so strýkom,že zase zabudneš na tréning.A vyhral som.Ďakujem ti,ségra.Dvojčatá musia predsa vždy držať pri sebe.

     Ja som vyletela z kúpeľne k nočnému stolíku,vzala si pokélopty,môj náramok pre šťastie a natiahla obľúbené rukavice.Brata som si nevšímala.Vybehla som von z izby cez obývačku na dvor.Dvor,alebo skôr obria lúka,na ktorej bol dom postavený,bola posiata rozkvitnutými kvetmi.Teta sa starala hlavne o záhradku,pričom jej vždy pomáhali traja Bellossom a Squirtle s Poliwagom.Boli síce zlatí,ale navzájom sme sa akceptovali,lebo sa nemáme veľmi v láske.Spája nás len naša milovaná teta.Nepozdravila som ju.Namierila som si to rovno cez les k miestu,kde trénujeme našich a pokémonov iných trénerov,ktorí ich sem dávajú vtedy,keď ich nevedia vycvičiť.No,a ja robím túto špinavú robotu.Tréneri mi absolútne dôverujú,lebo som TÁ,ČO VYHRALA ZLATÚ LIGU.Raz v meste som počula o tom,že si myslia,že ak im vytrénujem pokémonov ja,tak vyhrajú Zlatú ligu.Smiešne.Pritom sa len tých pokémonov snažím odnaučiť ich zlozvyky a naučiť autorite.O to ostatné sa starajú ich tréneri.

       Došla som na čistinku a strýko tam práve chystal môj oddiel Eveeov,v ktorom len dvaja neboli od tety a strýka,ale od mojej mami.Zakaždým je ich osem,aby mohli vytvoriť dvojice.K tomu mi robí spoločnosť aj môj Growlith,ktorý na nás dáva pozor a ochraňuje nás.

      Strýko ma započul.Zdvihol ku mne hlavu a popod sivý fúz si niečo zamrmlal.

Strýko-No konečne náš spachtoš vstal.

Ja-Tie komentáre si nechaj pre seba.Som tu len na tréning Eeveeov,nie na kecanie.Inak by som ešte spala.

Strýko-Pche!!Prosím ťa,na ranči vstávať o deviatej?Tu sa pracuje už od piatej ráno,moja.Kebyže my vstaneme tak neskoro...

Ja-...tak v meste nemajú čerstvé mlieko a potom by nemali bla,bla,bla.Ja túto pesničku,strýko,poznám,ale brať k srdcu si ju nebudem.Keď sa Mason vráti,tak                                           so svojou ženou preberie tento ranč,a ja tu zasa budem len cvičiť Eeveeov.

Strýko-Správala by si sa takto,keby to bol aj tvoj ranč?

Pribehol ku mne Growlith.Pohladila som ho,a kývla Eeveeom,že odchádzame.Trénujeme hlavne v lese,na súkromnom pozemku,kde aj napriek zákazu chodí zakaždým niekoľko ľudí.A vždy sa ospravedlňujú.Dali sme sa do pohybu a strýka som tam nechala stáť bez odpovede.

***

       V lese bolo sviežo.Slnko ešte tak nepálilo a my sme sa dali do tréningu.Do dvanástej mám čas,lebo vtedy sa už chystá jedlo na grilovačku a dojdú sem všetky deti z okolia,aby sa znovu niečo dozvedeli o pokémonoch.Hráme sa s nimi a tak podobne.Nič pre mňa,ale musím to absolvovať.Nanešťastie. :/

Ja-Vytvorte dvojice.Začneme s nárazovým útokom a odrazom.Jeden z dvojice vždy útočí,ten druhý sa snaží odraziť jeho útok.Growlie,dávaj pozor.Ak pôjdu nejaký okoloidúci,nepusti ich sem za žiadnu cenu.Ale neútoč na nich.Je to jasné?

      Všetci prikývli.A začali plniť moje rozkazy.Na túto techniku tréningu som prišla ešte ako malá,keď som nechápala,ako je možné,že niektorí tréneri nemajú vycvičených svojich pokémonov.Sadla som si na peň,vzala do ruky palicu a začala kresliť do zeme obrázky.Zrazu mi niečo vyliezlo na chrbát.Najprv som chcela zvriesknuť,ale keď sa ma na krku dotkla jemná kožušinka na packách,hneď mi bolo jasné,že je to len moja Teddiursa.Nikdy ju nedávam do pokélopty,a to hneď z dvoch dôvodov.Nemá to rada a sedem pokélôpt pri sebe nikdy nemôžem mať.Dokonca ani môj Umbreon nebýva v pokélopte,radšej má čerstvý vzduch.Práve sa mi obtieral o nohu.

      Growlith zrazu začal štekať,ale nevenovala som tomu nijakú pozornosť.Zakaždým,keď sa niekto cudzí objaví na lesnej cestičke,mimochodom na súkromnom pozemku,tak začne štekať.Z diaľky som začula dáke hlasy.A hneď niekoľko.Kričali:"Brock!!Počkaj na nás!!" Musela som sa pousmiať.Postavila som sa a obrátila som sa im chrbtom,lebo som nemala zrovna náladu sa s niekým rozprávať po dnešnom ráne.Kroky tých ľudí boli stále hlasnejšie.Až sa napokon zastavili a niekto z tých ľudí povedal:"Ach,to je Growlith." a ďalší:"Growlith?" na to bolo počuť ako vyťahuje niečo z vrecka a ako mu pokédex hovorí o Growlithovi podrobnosti.Pokédex.Kiež by som si ho nerozbila...Aby to nevyzeralo blbo,popri počúvaní som stále hovorila na Eeveeov,že teraz nech si dajú 20 metrov na behanie tam a naspäť.Stále som tým cudzincom bola otočená chrbtom,keď zrazu jeden z tých hlasov povedal:"Brock stoj!!"Ďalej už som počula ako ten Brock urobil krok dopredu a Growlie na neho vyštartoval.A teraz ten druhý hlas povedal:"Brock!" Počula som ako ten Brock spadol na zem,lepšie povedané,ako ho Growlie zvalil.Vedela som,že Growlie ho povalil,lebo predsa len plnil moje rozkazy.Bola som si vedomá,že ak by sa niekto zranil,bola by to predovšetkým moja vina.Zareagovala som.Obrátila som sa a hneď pri mne stál Umbreon.

      Boli to len deti.Asi tak staré ako ja,možno o niečo mladšie.Jeden chlapec mal pri sebe Pikachu a dievča s hrdzavými vlasmi malo Togepiho.Na zemi podľa všetkého ležal Brock.Ten chalan povedal:"Pikachu,rýchlo,elektrický šok na Growlitha!"

Ja-(veľmi potichu)ochromenie,Umbreon.

        Pikachu sa už už chystal zaútočiť,keď ho v tom môj Umbreon ochromil a nemohol sa pohnúť.To dievča bolo zrejme v šoku,lebo sa vôbec nesnažilo zastaviť svojho Togepiho,ktorý sa išiel hrať s Eevee za mnou.

Ja-Growlie,k nohe.Umbreon,nechaj Pikachu ísť.

        Growlie prestane útočiť na Brocka a Pikachu sa zrazu pohne a spadne na zem.Ten chalan ho zdvihne do rúk.

Ja-Growlie,toto si ešte vybavíme.Predsa som ti hovorila,že na ľudí sa neútočí.Ale príkazy si splnil na 100%.(pohladím ho) Si v poriadku?

        Pozerám na údajného Brocka.Ten mal trošku divný pohľad a pozeral na mňa ako na Panenku Máriu so srdiečkami v očiach.Ja ho poznám!!Porazila som jeho Onixa s Flareonom a získala som od Brocka odznak.Aj vďaka nemu som sa mohla kvalifikovať do Indigovej ligy.Podám mu ruku,aby sa mohol postaviť.Ako vstal,neprestával mi držať ruku.Pozerala som na neho ako na normálneho chalana,ale v mysli mi behali myšlienky o tomto známom,ktorý ma pravdepodobne nespoznáva.Chichot som sa snažila maskovať,inak by som to pravdepodobne nevydržala a začala sa rehotať na celé hrdlo.Bolo mi veľmi vipné,že ma Brock nespoznáva.

Brock-(zaľúbene)Áno,som v úplnom poriadku.Len sme sa tak s Growlithom hrali.Ale teraz sa už môžeme zoznámiť.Ja som..

Ja-Brock.Počula som,ako kričali tvoje meno.

Brock-(omámene)Ach,počul si Ash?Ona pozná moje meno. (rozplýva sa)

      To dievča na mňa začalo hlasno a naštvane kričať:"Čo je to za nápad nechávať svojho pokémona útočiť na okoloidúcich?!!! Mohol by niekoho zraniť!!! To si naozaj taká nezodpovedná??"

       Založím si ruky v bok a všetok hnev,ktorý sa vo mne nahromadil za celé dopoludnie,čo som hore,teraz explodoval.

Ja-A ty mi hovoríš o zodpovednosti?! Hm?Kde máš moja zlatá svojho Togepiho?Že by si ho stratila?Takže kto je tu nezodpovedný?! No?! A láskavo na mňa prestaň kričať!!Staraj sa hlavne o seba a nauč sa dávať pozor na svojich pokémonov!A keď to zvládneš,potom môžeš pokrikovať na všetkých okolo!

       Hrdzavovlasá sa konečne uvedomila a začala na všetky strany vykrikovať:"Togepi!!Togepi!!Kde si?Togepi!" A druhý chalan ku mne podišiel bližšie a začal sa ospravedlňovať:"Ehem,prepáč.Nechceli sme nahnevať tvojho Growlitha.Len sme sa snažili zastaviť Brocka,ktorý sa za tebou rozbehol." Tieto slová ma prinútili usmiať sa.

Ja-(úsmev) Našťastie sa nikto nezranil,takže je to v poriadku.Aj keď od trénera by som očakávala viac....no..že nebude dráždiť strážneho Growlitha.

       Ten chlapec mal podivný výraz na tvári.Povedal:"Ako vieš,že som tréner?"

Ja-(mávla som rukou vo vzduchu)Ale prosím ťa.Máš to napísané na čele.(podávam mu ruku )Som Kirra.

      Potriasli sme si rukami a konečne sa mi predstavil:"Ja som Ash Ketchum z mesta Palet a chcem sa stať majstrom pokémonov.A toto (pozrie smerom k tomu dievčaťu,čo hľadá Togepiho) je Misty.

      Pozrela som sa na ňu,ako zúfalo prehľadáva kríky.Ani za svet ju nenapadlo pozrieť sa smerom k mojim pokémonom,ktorí sa s Togepim hrali.Už som to napätie nevydržala,skoro som sa začala smiať,ale zachovala som si pokerface.

Ja-Hej!Skús sa pozrieť smerom k Eeveeom.Možno tam nájdeš svojho Togepiho!

     Misty sa celá od radosti vrhla na Togepiho a zdvihla ho do výšky.Popri tom sa začala točiť.

Misty-Togepi,toto mi už nerob!Skoro som skolabovala.

Ja-(už som sa začala usmievať) Mimochodom,môj Growlith na Brocka zaútočil len preto,lebo ste na súkromnom pozemku a nemáte tu čo hľadať.

Misty-To sme nevedeli.Prepáč,že som na teba kričala.Som Misty.

Ja-(kývam hlavou)Kirra,teší ma. (pozriem sa na zem k nohám)Môžeš sa prosím ťa vstať,Brock?Na toto naozaj zvyknutá nie som.

Brock-Pre teba všetko,kráska.

        Moja dobrá nálada akurát dosiahla maxima.Dostala som záchvat smiechu a popri tom som sa snažila rozprávať.

Ja-Ty si ma nepamätáš,však Brock?

Ash-Vy ste sa už niekedy stretli?

Ja-(prikývnem)Keď som sa chcela zúčastniť Indigovej ligy,musela som poraziť Brockovho Onixa,aby som získala odznak.Porazila som ho s Flareonom.Prvý zápas v mojom živote.

Brock-To si ty?Zdalo sa mi,že si mi povedomá.

          Growlith sa obrátil smerom k Eeveeom,ktorí sa dali do pohybu.Okamžite som zbystrila zrak.Bežal ku nám Richie s Elekidom.Keď k nám dobehol,celý zadýchaný a spotený sa o mňa oprel,ale nestriasla som dole jeho ruku.

Richie-Musíš už končiť.Je čas obeda a strýko ma sem poslal,lebo vedel,že zasa stratíš pojem o čase.Tak ako vždy.

Kirra-(povzdych)Toto je môje dvojča Richie.Richie,toto je Ash,Misty a Brock.

          Popodávali si ruky,čo bolo neuveriteľné,lebo Richie,rovnako ako ja,zoznamovanie nemusí . Zakaždým to pôsobi trápne, bezohľadu na to ako sa moc snažíš.

Richie-Beriem už Eeveeov domov.Ok?

         Prikývnem.

Ja-Umbreon,Teddiursa,choďte pomôcť s jedlom,dobre?(obaja prikývnu)

Richie-Tak mi ideme.Mali by sme sa poponáhľať,lebo aj tak už meškáme.(pozrie na nás)Majte sa.A ty nezabudni dojsť o jednej na lúku.Čauko.

        Zakývam mu.Ale niečo po mne hodí.Reflexívne to chytám do ruky.Je to pokélopta.

Richie-Je ako nový.

Ja-Dík.

        Ešte raz si zakývame a on sa potom s pokémonmi rozbehne na lúku,kde má byť grilovačka.Pozriem na cudzincov,ktorí prerušili ranný tréning Eeveeov.

Ash-To boli všetko tvoji pokémoni,Kirra?

Misty-Ash,to sa nepatrí...

Ja-Misty,to je v poriadku.Našťastie nie.(uchechcem sa).Len jeden Eevee z tých ôsmych,čo ste tu mohli vidieť.A potom Growlith,Umbreon a Teddiursa.Ostatní patrili zväčša mojej tete a strýkovi.

Brock-Pomáhaš im s trénovaním?

Ja-Áno.Ostatne,nič iné mi nezostáva.Keď nie som na cestách a idem okolo,vždy mi pridelia nejakú robotu,čo je vačšinou trénovanie Eeveeov.(zarazím sa)Počujte,nemáte teraz čas?

       Napadla mi geniálna myšlienka.V duchu si pomädlím ruky a čertovsky sa zasmejem.

Misty-Vlastne si musíme zaobstarať obed.Je tu niekde nejaká pekáreň?

Ja-V tomto čase v nedeľu je všetko zatvorené.Ale ak máte čas,môžete sa k nám pripojiť na grilovačku.Jedla je tam dosť a moja teta sa poteší novým tváram.Stačí,ak máte radi deti.

Brock-Deti priam zbožňujem.

MistyVeľmi rada.

Ash-Znie to dobre.Hlavne tá časť s jedlom.

Pikachu-Pika_Pika.

Kirra-Super.Mali by sme pomaly vyraziť,aby sme to stihli..

       Zrazu počujem zo zadu zvuk.Znie to ako nejaký tereňák.Obrátim sa a vidím,že nie som jediná,kto ten zvuk počuje.Ale keď sa to vynorí spoza stromov,nemôžem uveriť vlastným očiam...