42.Diel-Fight!!

          Na viečkach ma pošteklia lúče vychádzajúceho slnka a do nosa mi udrie vôňa čerstvého pečiva. Pokúsim sa rozlepiť oči, avšak neúspešne. Rozhodnem sa, že si ešte trošku pospím. No zrejme ostatní majú na to iný názor.

          Začujem, ako v kuchyni niekto pustí mixér. Okey, to ešte beriem. Dokonca je ešte prijateľné, že Richie reve na celý komplex, aby jeho Elekid zaútočil s Bolt tackle. Aj to sa ešte dá. Pokladám ešte za prijateľné aj to, že zazvoní telefón v hale. Ale to, že mi niekto ťahá deku, tak to pokladám za absolútne neprijateľné. Vystrelím ako na strune a oči mám rozlepené, akoby som si z nich pred malou chvíľou vytiahla zápalky.

Ja- PRESTAŇ!!!!

          Zhúknem a následne sa pozriem do vyľakaných očí Eeveeho a Phanpyho, ktorí mi ťahali deku. Ale neústupčivý pohľad Misdreavus a Banetta ma tak hypnotizuje, že im len pozerám do tmavých očí a čakám, čo urobia. Oni, zohratá dvojka, zoberú každý jeden koniec deky a plánujú s ním zdrhnúť preč.

          Zamračím sa.

Ja- Na to ani len nepomyslite.

          Banette sa zaškľabí. Chvíľu si vymieňame pohľady, ale potom sa nečakane načiahnem po Misdreavus a pritúlim si ju. Banette k nám hneď priskočí. Obaja ma začnú štekliť, a poviem vám, že títo dvaja sú na to experti.

          Smejem sa na celú chatu. Po nejakej chvíli mi do izby vtrhne Romano v zástere a varechou v ruke.

Romano- Ahaaa, takže si si podmanila tvoj budík? Dobrá taktika.

          Zarazím sa a následne prižmúrim oči.

Ja- To bol tvoj nápad?!!

          Romano sa sladko usmeje, no v tomto prípade to má skôr dráždiaci účinok.

Ja- ZABIJEM ŤA!!!

           Zvriesknem. Romano zatvorí oči a snaží sa ma ukludniť.

Romano- Pokoj, len pokoj, to bude dob...

Ja- NIČ NEBUDE DOBRÉ!!!!! Chcela som sa normálne vyspať bez budíkov a podobných vecí!!!

Romano- Ale treba predsa vstávať.

           Založím si ruky na prsia a odvrátim pohľad.

Ja- Ani ma nehne.

Romano- Ale veď už si hore, nie?

Ja- Hneď ako vypadneš, zaspím.

Romano- Asi ťažko, máš povinnosti.

           Spýtavo sa na neho pozriem.

Romano- Nezačínajú dnes štvrťfinálové zápasy?

Ja- A??

Romano- Nemáš náhodou spolu s vedúcimi telocviční rozhodnúť kto s kým bude bojovať v týchto prvých zápasoch??

          Vyvalím na neho oči. Vystrelím z postele a namierim si to do kúpelne. Za dverami počujem, ako sa Romano smeje.

Ja- Misdreavus, prosím ťa, dones mi to čierne tričko na ramienkach a riflové kraťasy. Nie tie z NY-eru, ale tie z Terranovi. Také bledšie.

          Začnem si umývať zuby, rýchlo nanesiem linku, spravím si vlasy, nezabúdam na čiernu šatku a nasadím si rukavice. Potom na seba hodím oblečenie, čo mi Misdreavus priniesla. Ešte si venujem posledný pohľad a poobzerám, aká som dokonalá.

Ja- Sekne ti to.

          Mrknem na seba do zrkadla, vyplazím jazyk a vrátim sa do izby. Romano sedí na posteli a šteklí Eeveeho na brušku. Príde mi to roztomilé. Na to, že je to ten najtvrdohlavejší chalan akého poznám sa správa dosť mäkko, aspoň v určitých situáciách. Napríklad v tejto.

          S Umbreonom, bok po boku, písknem na prsty. Všetci sa okamžite dajú do pozoru.

Ja- Odchádzame.

          Teddiursa zoskočí z postele a po nohe mi vylezie až k ramenu, kde sa uhniezdi. Eevee nevypadá, že chce niekam ísť. A trepať troch pokémonov so sebou na poradu je trošku veľa nie? Okrem toho, brať iných pokémonov než zvyknem, môže znamenať veľké faux pas /fó pá/. Nebudem riskovať. Zadívam sa na Phanpyho. Našpúlim pery a potom vyhlásim...

Ja- Phanpy a Eevee, vy zatiaľ budete trénovať. Romano na vás dozrie.

Romano- Ale...

/skočím mu do rečí/

Ja- Tak pa.

           Zdrhnem skôr, než Romano vyhlási nejaké ďalšie ale. Ešte vo vchodových dverách zakričím, aby ma počul.

Ja- A NEŽELAJ SI MA, POKIAĽ TO NEUROBÍŠ, ROMANO!!!

           Mierim ku známemu miestu. Miestnosť, kde sa konajú naše porady. Tam mám namierené. Po ceste ešte premýšľam, či kúpa water stonu bol dobrý nápad. Ak ho nebudem chcieť využiť, predám ho alebo darujem tete, aby si vyvinula nejakého vodného pokémona.

          Dorazím k budove, vyšlapem schody a vojdem do miestnosti. Na moje prekvapenie, je tu len Nariko, ktorá popíja ľadovú kávu. Pozrie na mňa a odpije si.

Nariko- Mmm, konečne niekto. Myslela som, že sa porada nejako presunula na neskôr alebo tak nejak.

Ja- (zdvihnem obočie) To tu fakt nikto iný nie je?

          Nariko pokrúti hlavou a znovu si odpije. Potom kývne na našu mašinku na kafíčko a okamžite k nej namierim, aby som si aj ja spravila ľadovú kávu. Stlačím čudlík a Nariko medzitým otvorí jeden šuflík na skrini a vytiahne z neho kakaové keksy, zvyčajne podávané k čaju. No my sme objavili, že to lepšie chutí s kávou.

          Keď mi mašinka vypľuje lahodnú kávu, zasadneme za stôl a začneme klábosiť. Po nejakej chvíli si všimnem, že na stole trčí štós papierov.

Ja- A toto je čo?

           Spýtam sa naťahujúc sa po jeden z dokumentov.

Nariko- Naše papierovačky.

Ja- (skoro mi vypadnú oči) A TO SI MI NEMOHLA povedať skôr?!!!!

Nariko- (pokrčí plecami) Mmm, nechcela som ich začať vypĺňať sama a potom sme sa tak dobre zakecali...

Ja- Najprv koláče potom práca!!!

           Nariko zdvihne ukazovák.

Nariko- Ale ono sa to vraví naopak...

Ja- Nie! Koláče sme už mali, tak teraz ideme pracovať.

           Moja kamoška zakvíli.

Nariko- Kde trčia všetci?

           Dokumenty si rozdelíme na polovicu a začneme s vypĺňaním. Párujem. Ide to celkom rýchlo. Prejde 15 minút a mne zostali už len 2 papiere. A čie mená sú na nich?

Nariko- Hotovo.

            Snažím sa to predýchať. Veď nebudem meniť super kombinácie, ktoré som vymyslela. Nechám to teda tak.

Nariko- Skončila si?

             Prikývnem. Obe sa zdvihneme a dokončenú prácu necháme na stole. Ideme na štadión. Dnes sa takto skoro nebojuje. Je totiž 9:07. A štvrťfinálové zápasy ešte nezačali. Takže štadióny sa čistia od smetí, ihriská sa upravujú, bufetári varia jedlo a pokémoni majú dnes možnosť natrénovať to, čo nestihli, poprípade si ešte oddýchnuť. Zápasy začnú o druhej. To je ešte času a času. Nariko ide na raňajky. Ja vôbec nie som hladná, takže... Absolútne netuším, čo budem robiť. Spolieham sa na Romana, že sa postará o tréning Phanpyho a Eeveeho, takže snáď ma nesklame. Čo môžem teda robiť? Na spoločnosť nemám veľmi chuť. Skôr chcem byť sama. Takže idem niekam, kde nebude hluk, ľudia a ani nič podobné.

        Prejdem cez maličký lesík, miniem obchodíky, lavičky a zájdem za štadióny na zelený kopec. Je to maličké miestečko, kde som trávila svoj čas tréningom pokémonov. Lahnem si do trávy a zadívam na modrú oblohu, ktorú zdobia občasné biele oblaky. Kde tu preletí nejaký Farfetch’d, Pidov alebo kŕdeľ Pidgeov. Ruky mám založené za hlavou, Umbreon leží napravo odo mňa a Teddiursa si lofla na moje brucho. Všetci sledujeme oblohu a ja strácam pojem o čase.

         Zrazu za sebou začujem kroky. Ako tak ležím, zakloním hlavu aby som zistila, kto ma ide rušiť tentoraz. Mám to síce dole hlavou ale nevadí. Usmejem sa.

Ja- Vypadáš ako Gligar. Fialový a ešte k tomu dolu hlavou.

         Gary sa zastaví, založí ruky v bok a zdvihne bradu, aby sa na mňa zadíval zvrchu.

Gary- Pfff, nemáš nič lepšie na prácu?

Ja- (zdvihnem obočie) To isté sa môžem pýtať ja teba. To si myslíš, že tvoji pokémoni sú na takej úrovni, že nepotrebujú tréning?

Gary- S kým budem bojovať?

         Zamračím sa. Jeho trúfalosť a priamosť sa mi absolútne nepáči.

Ja- Tak to sa nedozvieš skôr, než o druhej. (vyplazím mu jazyk)

Gary- Ty to vieš, však?

Ja- Prečo ťa to tak zaujíma?

          Radšej budem na otázku odpovedať otázkou. Tým sa nič pokaziť nedá.

Gary- Teraz je menej tréner, takže menšia ale o to silnejšia konkurencia. Chcem ukázať, čo vo mne je.

Ja- Potom mi to nedáva zmysel, prečo chceš vedieť, s kým budeš bojovať.

          Gary sa vyškerí.

Gary- Som proste zvedavý.

          Usmejem sa kútikom úst a pokrútim hlavou. Zadívam sa znovu na oblohu.

Gary- Aké to je?

Ja- Hmmm?

Gary- Byť najsilnejšou trénerkou v Zlatom údolí?

          Otázka ma zaskočí. Ľudia sa to zvyknú pýtať, ale od tak nadutého chalana som to vážne nečakala.

Ja- Tak... Ani neviem. Už si ani nepamätám, ako som sa cítila pred týmto všetkým. Jednoducho... (povzdych) Po takej dobe si zvykneš a už to ani nevnímaš. V podstate, už ani nemám čo robiť vo voľnom čase. Je to v podstate nuda. Je to tak, celý život sa chceš dostať na vrchol a keď sa tam dostaneš (povzdych) už nie je čo na prácu, len sa tam udržať.

          Garyho moja odpoveď zrejme sklamala.

Gary- Ak nechceš byť Zlatou, prečo potom nenecháš niekomu trofej?

Ja- A vzdať sa bez boja?! Čo som?? Lillipup, čo má sklopený chvost medzi nohami? No to určite. A nevrav mi, že ty by si sa niekedy vzdal bez boja.

Gary- Samozrejme, že nie.

           Posadím sa a pohladím Umbreona po chrbáte, potom ho poškrabkám pod krkom.

Ja- Tak, a čo teraz budeš robiť?

           Gary sa zadíva niekam do diaľky a hodnú chvíľu mi neodpovedá. Už začínam dokonca pochybovať o odpovedi ale nakoniec predsa len prehlási.

Gary- Trénovať. Na ďalší zápas. Chcem vedieť, aké je to byť na vrchole.

         Chabo sa usmejem. V mysli mi niečo povie: „Je to o ničom, ale predsa len, je to čarovný pocit, keď pomyslíte na fakt, že vás nikto doposiaľ neporazil.“

          Začujem ďalšie kroky a obzriem sa. Beží k nám Cato ako o život. V tvári je celý červený a tričko má spotené. Usmejem sa, pretože som ho dnes ešte nevidela. Zakývam mu na pozdrav. Jeho tvár je ale vážna.

Cato- (zadychčane) Kirr, musíš rýchlo ku vchodu C modrého štadióna!!

Ja- Čo sa deje?

Cato- (zadychčane) Nepýtaj sa a poď!!

           Zdvihnem sa a rozbehnem sa spolu s Catom, ktorý trochu zaostáva. Gary sa pridá tiež a tak upaľujeme komplexom. Pri behu premýšľam, čo sa asi tak deje, že tam som potrebná. Nastali nejaké problémy s rozdelením trénerov?? Alebo sa niekto potrebuje súrne porozprávať?

           Za necelé tri minúty dobehneme ku vchodu. Je tam húf skandujúcich ľudí. Niektorí dokonca držia v rukách plechovky od piva či nejakú fľašu od alkoholu. Vážne skvelé slopať alkohol v takomto horku.

           Prederiem sa davom. Poviem vám, že je to naozaj nepríjemné. Snažiť sa dostať cez upotených chlapov, ktorý smrdia a kropaje potu sa im držia na chlpoch na rukách a nohách a vy sa o to musíte obtrieť, aby ste postúpili ďalej a videli, čo sa deje... Je to nechutné, na grc. Som šťastná, že sa mám silný žalúdok. A síce, možno kebyže sa vyblijem, tak by mi spravili miesto.

           Mám pocit, že sa predieram snáď celú večnosť, i keď zrejme prešli len dve minúty. Konečne sa dostanem do prednej línie davu. Ostanem zarazene stáť a absolútne neverím vlastným očiam. Som tak šokovaná, že sa ani neodhodlám nič spraviť. Chalani sa mlátia na život a na smrť. Až keď ma niekto drgne tak, že skoro olížem rozpálený betón, a následne chytím balans, vrhnem sa medzi Asha a Richieho.

           Všetky oči spočinú na mne. Toto niekto musí ukončiť, veď tu nechceme jatky. Skočím tam medzi nich. Teddiursa na ramene skočí na Richieho a dá mu jednu cez hubu dynamickým úderom, ktorý ho šľahne až na zem. Medzitým Umbreon si vezme na starosť Pikachu. Ja vykrútim Ashovi ruku za chrbát, až sa zloží na kolená, ale stále sa snaží vyslobodiť. Zrejme si neuvedomuje, že už nemá šancu. Teddiursa sa pustí do Richieho Elekida.

Ash- Pusti ma!! Nechaj ma!! Pikachu, elektrický šok!

Ja- Umbreon, mätúci lúč! A teraz ho uspi!!!

Ash- PIKACHU!!!

           Pikachu sa zloží na betón v spánku. Pozriem Richieho smerom. Ten má poriadny červený fľak na tvári po to údere a pooškierané ruky aj nohy z betónu. Ash sa stále mrví a vzpiera sa.

Ash- Pikachu zobuď sa!!!

          Zadívam sa na Pikachu. Ten sa akosi, z nejakého nepochopiteľného dôvodu začne mrviť a bojovať s uspatím.

Ja- Dream eater!!!

          Nenechám Asha vyhrať. Toto sa musí skončiť. Modlím aby nemal žiadnych iných pokémonov. Pikachu je konečne mimo. No Teddiursa s Elekidom stále bojujú. Škodoradostne sa zasmejem. Elekid proti mojej Teddiursi nikdy nevyhral. A prečo? Lebo moja Teddiursa je dievča a Elekid chlapec.

Ja- Attract!!

          Teddiursa mrkne na Elekida a ten je okamžite okúzlený jej čarom.

Ja- A teraz close combat!!

         Richie si šúcha narazené líce. Ale zrazu vykríkne.

Richie- Elekid!!! Elekid elektrický šok!!

          No má smolu. Už je neskoro na to niečo zmeniť. Teddiursa domláti Elekida a ten absolútne zničený pobozká zem.

          Zamračím sa na dav, ktorý nás obklopuje.

Ja- Nemohli ste ich zastaviť skôr?!?!?!?!

          Dostatočnou odpoveďou mi je mlčanie. Znavene sa posadím na horúci betón a Asha prefackám.

Ja- Čo sa tu saka deje??? Si normálny?? Mlátiť sa a ešte k tomu s mojím bratom?!

          Dopredu sa prederie Cato s Raulom, Cloudom a Tomom s Toshim.

Ja- A kde ste k***a trčali vy?!

Tom- Museli sme riešiť rozdelenie zápasov.

Ja- (naštvane) No to sa rozdeľovalo ráno vy tupci!

          Pristúpi ku mne policajtka Jenny so sestričkou Joy a sekuriťákmi. Spolu s nimi prišli aj Chansey, Blissey a Growlithy.

Ja- Prídete vždy, keď je už neskoro.

Joy- Pokémoni potrebujú okamžitú starostlivosť, odvezte ich do centra.

         Chansey aj Blissey prikývnu a vezmú Pikachu s Elekidom do pokémonského centra.

Jenny- Čo sa tu stalo?

         V Ashovi vzplanie nová iskra nenávisti. Rýchlo sa postaví na nohy, pretože som ho pustila, ako náhle prišla posila. Vrhne sa na Richieho ale okamžite sa ho chopia sekuriťáci a už nemá kam uniknúť.

          Joy sa prikloní k Richiemu. Rukou mu naddvihne bradu, aby lepšie videla na odreniny a zranenie od Teddiursy. Samozrejme aj Ash má oškreniny a modriny.

Joy- Chlapci pôjdu so mnou tiež.

          Security guys odvlečú chalanov spolu so sestričkou Joy a policajtkou Jenny do centra. Dav ešte stále stojí a čumí na celú tu situáciu.

Ja- Show sa skončila! Nemáte nič iné na práci?? Kľudne vám zoženiem prácičku zbierania smetí.

          Práca? Pfff, ani ma nehne. Toto si hovoria všetci a preto sa radšej rozpŕchnu na všetky strany. Ostane tu so mnou a mojimi pokémonmi Cloud, Cato, Tom, Toshi a Raul. Gary sa vyparil.

          Pokrútim hlavou.

Ja- O čo išlo?

Cloud- Nemáme ani najmenšieho poňatia.

Ja- Cato prečo si ich preboha nezastavil?!

Cato- Nenavážaj sa do mňa. Hovor to tým, čo sa celý čas len prizerali.

         Odvrátim naštvane zrak a našpúlim pery.

Ja- Aj tak, to musím všetko robiť ja?!

Tom- Kirra, pokoj. Už je to ok, je po všetkom.

Ja- Ako sa mám upokojiť, keď sa môj brat mlátil s kamošom?!

Toshi- Počul som, ako sa pár chalanov rozprávalo o tom, ako Richie len tak z ničoho nič udrel Asha.

Raul- Ja som zas počul, že Ash niečo ukradol Richiemu.

Cloud- Aj tak si myslím, že tieto rečičky sú samé blbosti. Bude v tom skôr niečo osobné.

Ja- Nech je to ako chce, skôr či neskôr sa to dozvieme...

***pokračovanie nabudúce***