23.Diel-Vodopád Noci

               Výlet helikoptérou je úžasný. Ako inak, Cam ma nechal pilotovať samu, i keď to bolo na chvíľku. Poviem vám, že pokiaľ si to nevyskúšate sami, tak nebudete ani len tušiť o čom hovorím. Je to krásne, nepopísateľné. Ten pocit, že držíte svoj život vo vlastných rukách a ak nečo po*eriete, tak je koniec. Nádhera. Niekomu sa to môže zdať frustrujúce, že si zodpovedný nielen za seba ale aj za spolucestujúcich, no pre mňa nie. Pokiaľ o tom nevedia, tak im to vadiť určite nebude. Však aj preto som pilotovala keď tí traja zaspali.

Cam- Za 27 minút poletíme ponad vodopády. Zobuď ostatných. Vezmem to za teba.

Ja- (úsmev) Jasne.

               Otočím sa dozadu a zakričím na ostatných.

Ja- Ďakujeme, že ste si vybrali letieť s našou spoločnosťou KirrCam aerojet, dúfame že sa vám zatiaľ let páči. Podáva sa viedenská káva a maslové keksy!! Vstávať všetci!!

Cam- Vedel som, že mám vziať kávovar so sebou (zasmeje sa).

Ja- To by už mala byť samozrejmosť, keď ma vozievaš.

                Pozriem na našich pasažierov. Hýbu sa ako dážďovky na suchej zemi. Aspoň viem, že už sú pri vedomí a počúvajú ma.

Ja- Vstávať!!!

                Zvriesknem ako zmyslov zbavená. Cam sa vystraší a trošku dostane vrtuľník do turbulencí, no rýchlo to vyrovná. Zatiaľ to ostatných tak preberie, že ani kávu potrebovať nebudú.

Cam- Až nabudúce budeš kričať tak ma včas varuj, inak havarujeme.

Misty- To už sme na mieste??

Ash- Chcem spať.

Brock- Prečo nás budíš?

Ja- Potrebujem niekoho, kto vezme za mňa miesto druhého pilota.

                Mali by ste teraz vidieť tie ksichty. Zreničky sa im zmenšili na veľkosť špendlíkovej hlavičky aj napriek tomu, že sme v šere. Svieti tu taká maličká lampička.

Misty- Ja určite nie.

Ja- Brock? Ash? Rýchlo, už nemáme veľa času.

Ash- Ja to vezmem.

                To bol teda nápad. Snáď to Cam zvládne aj s Ashovou ‚pomocou‘. Rýchlo si vymeníme miesta. Nalepím sa na Asha, aby som mu pomohla, pretože ten je bezradný so zapínaním pásu, aj keď mu to Cam ukázal ešte pred odletom. Poviem vám, že Camov výraz v tvári.... jednoducho si myslí, že medzi mnou a Ashom niečo je. ALE NIE JE!!!

Ja- Tak, a je to.

Ash- Ďakujem. A čo mám robiť??

Ja- To, čo ti Cam povie. Ale nič asi netreba. Ja idem robiť kávu. Ale ak sa dostaneme do turbulencí, tak bude prúser.

Misty- Turbulencí?

Ash- Čo mám vtedy robiť?

Cam- Nič.

                 Brock sa zviecha zo spánku.

Ash- Nič?

Cam- Kirra tým chcela povedať, že keď začnú náhodou turbulencie, tak sa jej kafe vyleje, čo bude mať drastické následky na nás všetkých.

Misty- Kávu?

Ja- Prečo ma nepočúvate keď sa s vami rozprávam. Hovorila som pred necelými piatimi minútami, že sa podáva viedenská káva a maslové keksy!! Grrr...

Misty- Nemáš čaj?

Ja- Čaj?? Na to zabudni!! V tejto chvíli čaj nepodávame.

Misty- Ale...

Ja- Ver mi, káva chutí super, a bude za tú krásu stáť.

Brock- Kráska? Čo? Kde?

                Misty mu venuje pohlavok a zvrieskne.

Misty- Povedala krásu a nie krásku!! Vyčisti si uši, Cassanova!!

Ja- Takže zrejme Misty ani kávu nepotrebuje.

                Stlačím čudlík na výber kávy a čakám, kým mi tá mašinka vyrobí lahodné kafíčko. O chvíľku sú všetky hrnčeky zaplnené chutnou tekutinou s kofeínom. Hneď ju do seba nalejem a urobím si ešte jednu. Tú si už vychutnávam. Táto je tak dobrá ako Starbucks Coffee. Rozdám kávičky a s Ashom sa vymením. Ash ochutná moje najobľúbenejšie pitie. Tento moment sa zapíše do histórie!!

                 Ashov hlt spôsobí rovnakú reakciu, ako vo filme Alvin a Chipmunkovia keď sa chipmunkom dostala do ruky káva. V sekunde sa stal hyperaktívnym. Skoro začal rozoberať vrtuľník. Aj Pikachu si trošku glgol a malo to rovnaký efekt. Hotový chipmunk.

                 Misty ho trošku skľudní, keď mu jednu vylepí, lenže ten efekt funguje asi tak 1 minútu.

Ja- Ash, tebe dať do ruky kofeín je katastrofa. Mohli ste ma na to upozorniť.

Brock- My sme o tom nevedeli.

Cam- Tak sa zdá, že všetci ste už poriadne prebudení, pozrite sa von oknom!

                 A teraz sa nám naskytne pohľad na úchvatný, nádherný vodopád, ktorý žiari vo svetle mesačného svitu a UV svetla, ktoré nie je vidno (ale to je vedľajšie). Svetlo Mesiaca krásne osvetľuje túto nádheru. Vodopád sa ligoce tyrkysovou farbou a odraz hviezd v jeho vode mu dodáva gráciu, ktorá sa v Zlatom údolí nedá vidieť široko ďaleko. Vody z troch hlavných a ôsmych vedľajších vodopádov sa kaskádovito hrnú na kraj skaly a potom neorganizovane prúdia dole 800 metrov do Mesačného jazierka. Názov týchto kaskád je jednoduchý. Keďže svieti v noci, dostal meno Vodopád Noci.

Misty- To je... nádherné!!

Brock- Nič také som ešte nevidel.

Cam- Vidíte, že v Zlatom údolí nie sú len telocvične ale aj prírodné divy. Tento vodopád je náš najcennejší, aký máme.

                Pozriem na Asha. Doteraz nič nepovedal. Už ani jeho hyperaktivita sa nejako pozastavila.

Cam- Volá sa Vodopád Noci a podľa jednej z legiend tu vždy na jar, keď sa ľady roztopia, je možnosť vidieť legendárneho Suicune, ktorý prinesie šťastie tým, ktorý ho uvidia. Miestni ho nazývajú nositeľom šťastia.

Brock- Suicune?

Misty- Čo je to za pokémona?

Cam- Nooo, zjavuje sa len tým, ktorý potrebujú pomoc alebo šťastie, preto ho ešte nikto nepreskúmal, ale podľa legendy je to vodný pokémon.

                Mistine oči sa rozžiaria podobnou farbou ako vodopád.

Misty- Juuuuu, vodný!

                Ash stále sleduje vodopád a má otvorené ústa dokorán. Prikloním sa k nemu a pošepkám mu do ucha.

Ja- Iná legenda vraví, že ak sa napiješ vody z Mesačného jazierka, tak sa staneš majstrom pokémonov. Je to čarovná pokémonská voda.

                Odtiahnem sa od Asha. Odchlipnem si z kávy a vymením si s Camom pohľad. Vieme, že vodopád má tajomstvo. Zatiaľ sa o ňom nikde nepísalo ani nehovorilo. Objavili sme ho zrejme my.

                 Mnohí ľudia, ktorí sa pokúsili ukradnúť vodu z jazierka sa nikdy nevrátilo. Vraj dá jazierko vodu len tomu, kto si ju zaslúži a nemá nekalé úmysly. Raz sme s Camom zablúdili v týchto končinách. Bolo to pred tým, než som sa stala Zlatou. Išli sme spolu na túru, no po zotmení v týchto Temných lesoch je takmer nemožné niečo nájsť. Pomaly nám dochádzala voda. Boli sme na smrť unavení a taktiež smädný. Ja ani Cam nevlastníme vodných pokémonov, čo sa nám aj vypomstilo. Vliekli sme sa lesom a všetko vyzeralo úplne rovnako, takže sme ani nevedeli, či chodíme v kruhoch alebo nie. Viečka sa nám zatvárali samy od seba a nič sme s tým nevedeli urobiť. Blúdili sme asi tak deväť hodín. Už sme mysleli že je s nami amen. Keď v tom...

Cam- Kirra?? Vidíš to tiež, alebo sa mi to len zdá??

                Ja som zdvihla hlavu z posledných síl a zadívala sa na tú krásu. Vodopád žiaril v tme.

Ja- Cam... je to nádherné.

Cam- Je tam voda!!

                Vtedy sme sa obaja rozbehli k tomu jazierku, ktoré malo kruhovitý tvar. Nič sme o ňom nevedeli, nemali sme tušenie, že to je Mesačné jazierko. Proste sme niekde pozbierali zbytok síl a dobehli k nemu.

Cam- Ty prvá, Kirr.

                 Zadívala som sa mu do očí. Uvidela som v nich súhlas. Šľahla som si hlavu do toho jazierka a pila. Pila som o dušu. Vychutnávala som si každý dúšok lahodnej tekutiny, ktorá mi dodávala čoraz viac sily. Cam si aj v tej chvíli dokázal uťahovať.

Cam- Pozri koľko ubudlo z tej vody!! Aj mi tam niečo nechaj!

                  S novou silou v žilách som sa už dokázala zasmiať.

Ja- Cam, napi sa!! Je výborná!!

                  Cam sa tiež šľahol do vody a jeho hlava zmizla pod vodnou hladinou. Obzrela som sa okolo seba. Nielen jazierko bolo kruhového tvaru, ale i stromy tvorili aký si kruhový tvar okolo jazierka a vodopádu. Asi po večnosti si Cam vytiahol hlavu a so širokým úsmevom na mňa pozrel.

Cam- Čo keby sme tu prečkali noc?? Aj tak teraz nič v tme nezmôžeme.

                  Tak som tomu nápadu prikývla. Aj tak som nemala veľmi na výber, ak by sme sa vtedy rozdelili, tak by to nedopadlo dobre. Ani pre jedného z nás. Natiahli sme sa na zelenej tráve vedľa jazierka. Bylinky tam boli mokré, aj tráva. No to nás netrápilo. Zaspali sme. Neviem, ako dlho sme spali, ale myslela som, že to nebola ani minúta. Ošpliechala nás voda. Obaja sme sa okamžite strhli a zadívali na jazierko. A nemohli sme uveriť vlastným očiam. Camove hodinky vtedy ukazovali jednu ráno. A voda sa vtedy hýbala. Nemám na mysli, že sa vlnila, ona sa naozaj hýbala.

Ja- Čo je to?

                   Prichúlila som sa k Camovi. Ten sledoval ten výjav. Voda sa hmýrila vodnými pokémonmi. Nezvyčajne sfarbenými. Pokémon, čo nás ošpliechal, bol Marill. Aj ten mal čudesnú farbu. Mal modrú farbu, ale inakšiu než obyčajne. Bol tyrkysový! Ako všetci pokémoni.

Cam- Oni žiaria!

                    Pozrela som na Cama a potom späť na pokémonov. A naozaj. Žiarili. Tak isto ako ten vodopád. Boli tam všetci vodní pokémoni. Známy aj neznámy. A jeden výnimočný. Žiaril viac, ako ktorýkoľvek iný pokémon!! Samozrejme bol tyrkysovej farby. Chodil po štyroch a pohyboval sa s eleganciou. Potom zmizol. S Camom doteraz nevieme, či to bol Suicune alebo nie.

                    Náhodou som naklonila hlavu dozadu, aby som sa ponaťahovala stuhnutý krk, a vtedy som uvidela niečo... čo sa jednoducho nedá opísať slovami.

Ja- Cam...

Cam- Áno?

Ja- Pozri sa na oblohu.

                     Cam to urobil. A neoľutoval. Obaja sme pozerali na niečo, čo sa dá normálne vidieť iba vo filmoch. Mesiac bol v splne. A nachádzal sa priamo nad jazierkom a bol obrovský. Jeho odraz zaplnil celú hladinu jazierka. No ani svit Mesiaca nebol obyčajný. Žiaril. Žiaril na modro.

                    Show vodných pokémonov, ako sme to s Camom nazvali, trvala pol hodinu. Končila o pol druhej na minútu presne. A za tú pol hodinu sa udialo niečo...neopísateľné. Pozreli sme znovu na oblohu, aby sme sa pokochali tým Mesiacom, no ten sa už stihol zafarbiť na svoju obyčajnú farbu. Zadívala som sa na jazierko. Už sa v ňom neodrážal Mesiac. S Camom sme teda usúdili, že Táto Show sa deje len počas splnu, keď sa Mesiac nachádza priamo nad Mesačným jazierkom. Toto je to tajomstvo, ktoré skrýva Vodopád Noci.

Pokračovanie nabudúce.