66.Diel-Legenda je späť
Richie Benet aj napriek svojmu úplnému začiatku v Zlatej Lige dokázal, že Benetovci majú trénovanie pokémonov v krvi. Ako malý však túžil opravovať autá. Až jeho sestra, majsterka Kirra Benetová, ho priviedla na dráhu trénera. Musíme jej veľmi poďakovať. „Nikdy som netúžil trénovať pokémonov, nevidel som v tom žiaden zmysel života a dokonca ani žiadne umenie. Nebral som tréning ako nejakú ťažkú vec, takže som to ignoroval. Až Kirra mi ukázala, že je to umenie, že to nie je tak ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá. Ďakujem ti sestrička. Mojou prehrou s Ashom Ketchumom však nekončím vo svete trénerov. Mienim dobyť ďalšiu ligu, nielen Zlatú, ale aj blízku Violet league. Tešte sa na mňa!!“ Richieho úspechy v Lige si všimol aj jeho otec, dávny Zlatý majster, ktorý osobne pricestoval so svojou manželkou Teresou, aby oslávili úspechy oboch ich detí. Zatiaľ, čo sa Ash Ketchum, víťaz z rozstrelového kola pripravuje na svoj ďalší zápas, proti Catovi Blackovi. Dokáže nováčik v Zlatom údolí poraziť jedného zo Zlatej Elity?? Nenechajte si ujsť ich zápas, ktorý sa odohrá dnes o pol jedenástej.
Redakcia Zlatý List
Keď som dočítala noviny, prevrátila som očami. Takže Richie mieri do Fialkovej oblasti hneď po skončení Ligy. Skvelé. Akoby nestačilo, že sa tam musím trepať aj ja. Samozrejme sa zastavím aj za profesorom Brownom, aby som zistila viac o Sylveonovi a jeho útokoch, možno sa dozviem aj niečo viac o novom Fairy-type. Každopádne som ale bola pozvaná na otvárací ceremoniál Fialkovej Ligy, pričom mám oficiálne zahájiť začiatok bojom proti nejakému ich šampiónovi. Nie, že by mi to vadilo, ale lietadlá zrovna nemusím.
Mama mi podala pred nos palacinky s jahodami a šľahačkou. Stále si pamätá, čo mi chutí, a čo nie. Povzdychla som.
Mama- Deje sa niečo, zlatko?
Pokrútila som hlavou.
Ja- Nie, len ma mrzí, že tatko došiel za Richiem, a nie aj za mnou.
Mama- Ale no tak, Kirra. Má ťa rád, a ty to vieš. Vždy bol na teba veľmi hrdý, ale ťažko niesol fakt, že si sa zaplietla do... Takej Ligy na úrovni hneď zo začiatku.
Ja- Neveril mi, že som na to pripravená, aj keď mi sám pomáhal s výukou o pokémonoch.
Mama- Ja viem. Je trošku zložitá osobnosť.
Ja- Richie bol jeho maznáčik, keďže ho vždy poslúchal.
Mama sa tichučko zasmiala. Spražila som ju pohľadom.
Mama- Ty si bola ako malý rebel. Vždy muselo byť po tvojom.
Ja- Čudujem sa, že Richie túto vlastnosť po tatkovi nezdedil.
Eevee zbehol dolu schodmi spolu s doprovodom všetkých Eeveelution. Zdvihla som jedno obočie.
Ja- Čo vy tu?
Misdreavus mi zakryla zozadu oči a, predpokladám, že to bol Bannet, mi podal do ruky vodný kameň.
Mama- Zdá sa, že niekto tu dospel k rozhodnutiu.
Ja- Eevee, mohli by sme to odložiť? Sľubujem, že sa čoskoro rozhodnem, čo s tým šutrom, ale teraz si chcem vychutnať prítomnosť mamy.
Dvere rozrazil Romano, spolu s tatinom, Richiem, Cloudom a Ashom s Brockom. Nesúhlasne som nad nimi pokrútila hlavou. Rybačka. Pffff... Akoby niečo také mohlo byť čo i len trochu zaujímavé. Mama vstala, zamračila sa a pevným hlasom povedala. Tomu tónu si nikto nikdy nedovolil oponovať.
Mama- Okamžite si vyzujte topane a choďte sa osprchovať!! Nebudem tu čuchať ten váš smrad zmoknutého psa.
Tatino sa zatváril priam prekvapene, ale nič nenamietal. Vedel, že by proti mojej mame nemal ani najmenšiu šancu. Kebyže sa moja mama venovala trénovaniu pokémonov a nie ich chovaniu, potom by bola asi bohyňou. A samozrejme by sa stala mojím vzorom.
Leafeon spolu s Phanpym dotiahli dovnútra vrece listov od fanúšikov.
Ja- Richie, došla ti očividne pošta.
Romano pokrútil hlavou.
Romano- Tá je tvoja.
Vydesene som na neho vypúlila oči a rozviazala šnúrku, ktorou bolo vrece zviazané, aby sa z neho nevysypali listy. Vzala som do ruky prvý list. Bol v žltej obálke na krémovom dopisnom papieri, ozdobeným, vyfarbeným obrázkami pokémonov a aj navoňavkovaným. Opatrne som ho roztvorila, akoby som sa bála, že sa mi rozpadne v ruke. A čítala.
Milá Kirra,
neviem, či si tento list vôbec prečítaš. Viem, že ti nosia listy od fanúšikov každý deň a píše ti milión ľudí, ktorí spomínajú v listoch to isté. Ale chcem sa ti poďakovať. Vďaka tebe som sa naučila veľa o pokémonoch. Videla som každý tvoj zápas, každý rozhovor a tak som vďaka tebe dokázala absolvovať školu s hlavným predmetom pokémoni. Moc ti za to ďakujem, som ti zaviazaná, takže ak by si niečo potrebovala, kľudne zavolaj. Z mesta nikam nechodím, takže ak by si potrebovala ubytovanie, vysťahovala by som sa trebárs aj na ulicu aby som ti uvoľnila môj dom. Prosím, ozvi sa.
Mail- LoriPhelps@yahoo.com tel.: 555987624 Lori, 17
Richie- No, prečo mne také listy nechodia?? Pozvanie od nejakej staršej babeny k nej domov by som absolútne bral.
Cloud postrapatil Richieho po vlasoch a Romano mu venoval priateľský buchnát do ramena.
Cloud- Sláva ti nejak stúpla do hlavy.
Romano- Dávaj si pozor, aby tvoje ego nebolo väčšie než ty samotný.
Richie si prehrabol vlasy, aby si upravil účes.
Brock- Kirra, vraj si bola pozvaná do Fialkovej oblasti...
Richie- Tak to tam pôjdeme spolu.
Ash- Ja tam idem tiež!!
Ja- Už len toto mi chýbalo.
Otec- Kirra?
Všetko zrazu utíchlo. Ignorovala som všetko okolo mňa. Vnímala som len môjho otca. Jeho hlas bol hypnotický a vždy, keď prehovoril, dostal každého do tranzu. Jediný človek, ktorý bol proti tomu odolný, bola moja mama.
Sťažka som prehltla.
Ja- Pomôžem?
Otec- Čo tak sať si priateľský zápas?
Zhíknutie všetkých naokolo presne vyjadrilo moje zdesenie a údiv v jednom. Bojovať proti Romanovi jedna vec. Ale proti fotrovi?! A keď ho nikto neporazil, len si sám odišiel z Ligy, mám proti nemu vôbec šancu?
Cloud- Kirra, teraz by som chcel vidieť, čo sa ti motá hlavou.
Ja- Nemôžem odmietnuť.
Moja prehra by sa zrejme ani nepočítala, keďže je to ex-Zlatý. Ale aká prehra?! Môžem to vyhrať. Alebo môže byť remíza.
Ja- Fajn, dáme si časový limit 10 minút.
Otec- Súhlasím, je to zodpovedný prístup.
Kútikom úst sa na mňa usmial. Vyšli sme všetci za chatku do toho tropického tepla. Dorazilo ma, že keď pred nedávnom pršalo, a teraz je horúco ako v pekle, že sa vyliahli komáre. Zmrdi jedni!
Mama nám robila rozhodcu. Všetci ostatní sa posadili na trávu okolo ihriska a ja s otcom sme sa postavili na svoje miesta. Ihrisko bolo menšie, než to na štadióne, ale na malý motivačný zápas to stačilo.
Mama- Máte 10 minút. Každý použije iba jedného pokémona. Nesmie používať žiadne pomocné predmety ani bobule.
Brock- Tvrdé pravidlá.
Ash- Také budú vo finálovom zápase. Teda, až na toho jedného pokémona.
Romano- Práve si na mňa urobil dojem, Ketchum.
Síce som to nepovedala nahlas, ale ten dojem spravil aj na mňa. Zrejme si konečne prečítal nekonečné zložité pravidlá našej Ligy.
Otec- Pripravená ukázať, čo si sa naučila?
Ja- To som vždy.
Aj keď to mohlo znieť presvedčivejšie, môj otec nikdy moje slová nespochybňoval, aj keby som to povedala ktovie ako, len nie vierohodne.
Otec- Tak teda začneme.
Otec nezastával voľbu pokémona s bojovým pokrikom, takže len v tichosti hodil pokéloptu na ihrisku sa objavil pokémon, ktorý pre mňa nebol žiadnym prekvapením. Pokývala som hlavou. Otec mi dal výhodu, že si môžem vybrať pokémona, ktorý bude vo výhode, keď si vyberal ako prvý.
No čo, chcem, aby to bolo fér, takže si zvolím aj ja trávového pokémona. Aj keď, ten otcov je duálny typ. Jedovatý a zároveň trávový. Takže, moja voľba je jasná.
Cloud- Leafeon? Tí zrovna neobľubujú boje.
Ja- Záleží od výchovy.
Otec zdvihol obočie, ale nič nepovedal. Myslím, že som tak trochu vo výhode, keďže viem, na čo si mám u tatina dávať pozor. Jeho Ivysaur má schopnosť Chlorophyl, čo znamená, že jeho rýchlosť pri slnečnom počasí bude zdvojnásobená. Ako náhle zájde slniečko čo i len za obláčik, bude pomalší, než môj Leafeon.
Otec- Ivysaur, leaf storm.
Ja- Protect!!
Leafeon sa obránil prvým útokom, ktorý som ho ako Eeveeho naučila okamžite, ako som ho chytila. Trvalo mu tri dni, kým sa dokázal s týmto obranným štítom ubrániť aj pred lavínou padajúcich kameňov. Takže nejaká listová búrka nebola žiadnym protivníkom.
Ja- Sme na rade. Spiral combo!!
Keď je potrebné, combá nazývam ich názvom. Je to rýchlejšie, než povedať každý útok zvlášť. Zaberie to veľa času.
Spiral combo je jednoduchá sústava útokov, ktoré začínajú s take down, po ktorom nasleduje výskok. Protivník medzitým letí dozadu, Leafeon začne útočiť s aerial ace a pri náraze protivníka ešte zasiahne s iron tail.
Ivysaur schytal všetko okrem iron tail-u, ktorému sa svižne vyhol a stihol zaútočiť.
Otec- Worry seed!
Ja- Zlikviduj to!
Leafon pomocou x-scissor zneškodnil semienko. Otec krútil nesúhlasne hlavou. Zrejme nečakal, že sa zameriam na obranu.
Otec- Poison powder. Nemyslím si, že máš v rukáve nejaký vzdušný útok, aby prášok odfúkol.
Uznávam, taký útok Leafeon neovláda. Ivysaur zaútočil a potom sa rozbehol, aby mohol pridať ešte damage nárazovým útokom.
Ja- Kašlať na to. Razor leaf!!
Ivysaur sa vďaka svojej schopnosti dokázal vyhnúť všetkým ostrým listom, ktoré na neho Leafeon poslal. Medzitým sa jedovatý prášok dostal k Leafeonovi a obklopil ho. Myslím, že žiadne bobuľky na vyliečenie pokémona zo status ailmentu nebude ani potrebné. Aspoň nie z mojej strany.
Ja- Shadow ball!!
Otec- Solar beam!!
Nastane kolízia. Uvoľnená energia vytvorí vietor, ktorý rýchlo pominie.
Ja- Iron tail!!
Otec- Venoshock!!
Tomu sa Leafeon už nedokázal vyhnúť, a všetkým to bolo jasné. Ubralo mu to z HP, ale nezanechalo žiaden iný problém. Otec sa zamračil. Ash vyslovil otázku, ktorá pravdepodobne každému ležala na jazyku. Každému okrem mňa.
Ash- Nemal by byť Leafeon otrávený?
Usmiala som sa.
Cloud- Keďže v tomto súboji nemôžu pokémoni držať žiaden predmet, znamená to jediné.
Otec- Schopnosť?
Ja- Leafguard. Chráni Leafeona pred status ailment, ktoré nemôžu pominúť.
To sú zmrazenie, otrávenie, paralýza, popálenie a spánok. Dobré čo? Miluje Leafeona presne tak, ako jeho špeciálnu schopnosť.
Otec- Pekná schopnosť, uznávam.
Takéto niečo som od neho nečakala. Jeho slová značia v jeho vlastnom jazyku len jediné. Žiarli. Slniečko vyjde spoza oblaku. Môj tatko je hajzel niekedy, získava čas v svoj vlastný prospech.
Otec- Double-edge!
Ani som si neuvedomila čo povedal, a už útočil.
Ja- Protect!!!!
Bohužiaľ bolo už neskoro. Máme však šťastie, že tento útok ublíži z časti aj Ivysaurovi.
Otec- Solar beam!!!
Ivysaur začal zbierať slnečné lúče, ale náhle zašlo slnko za veľký mrak. Naša šanca. Takto tak rýchlo nenazbiera, čo potrebuje. Naša šanca sa naskytla.
Ja- Synthesis!!
Normálny tréner by túto príležitosť využil na útok, ale Leafeon schytal útok za čistých 120. Je síce na úrovni cca 84 ale nebudem riskovať. Leafeon sa vyhealoval a Ivysaur zaútočil so solar beam. Nepoužila by som synthesis, kebyže nemám vymyslenú obranu.
Ja- Protect!!!
Na tatinovi vidím, že si chce dupnúť nohou. Zasmejem sa. Je rovnaký ako kedysi, a to, že zostarol ho starým zvykom neodnaučí. Kto rád vyhráva?? Každého víťazstvo poteší, a tatino nemal na víťazenie veľa času, keď zoberiem do úvahy jeho prácu.
Mama- 20sekúnd.
Ja rada víťazím, aj pri priateľských alebo motivačných zápasoch.
Ja- Grass knot.
Ako zaznela táto melódia, Ivysaur začal mrkať viečkami až sa zosunul na zem a zaspal.
Mama- A tak žiak prekonal svojho učiteľa.
Otec- Si dobrá Kirra. Oveľa lepšia, než by som od teba čakal. Oproti Richiemu si chodiaca múdrosť a skúsenosť v jednom.
Ty vole, že no ty koky vravím!! Že ako fakt?! Práve som dostala pochvalu od môjho otca!!!!!!!! YATAAAAAA!!!!!!!!!!!!!!!!!
Cloud sa zadíval na hodinky.
Richie- Ale zasa musíš uznať, že nie som tak zlý, začal som len o rok neskôr s Magby než Kirra s Eeveem.
Otec- (drží si inteligentne bradu) To je pravda.
Richie- Nie je to až tak veľký rozdiel.
Otec- Kebyže mám porovnať Kirru s tebou, rozdiel by bol asi tak veľký, ako Mariánska priekopa.
Facepalm. Nie, vôbec to nie je veľký rozdiel. Toto pochytil od strýka. Zasmejeme sa a všetci si zavtipkujeme.
Cloud- Ľudia, za 18 minút začína zápas.
Smiech utíchne. Vymeníme si zaskočené pohľady.
Mama- Bežte, my tam dorazíme za chvíľu.
Netreba hovoriť dvakrát. S Teddiursou na ramene a Umbreonom po boku spolu s chalanmi sme sa rozbehli. Bežali sme, až sa za nami prášilo. Zastavili sme sa až na svojich VIP miestach na tribúne. Zadýchaní sme sa posadili na miesta a Brock pozrel na hodinky.
Brock- Ešte 7 minút.
No čo vám poviem. Komplex je trošku väčší, než sa zdá na prvý pohľad. Hlavne, keď sa ponáhľate. Vtedy sa váš cieľ od vás vzďaľuje stále ďalej a ďalej. Ešte túto anomáliu nikto nedokázal, ale všetci tréneri, ktorí boli nútení bežať cez komplex vám to dosvedčia.
Zakývam na pikolíka ktorý predáva pitie. Kúpim hneď dve fľaše a dostanem zadara Horalku. Zdá sa mi to podozrivé, až kým neuvidím, že k Horalke mi priložil aj svoje číslo. Chlapa nehľadám, je mi ľúto.
Ja- Díki.
Chlapec sa usmial a splašene sa potom obrátil k davu, aby predal ďalšie jedlo.
Romano- Dorazili sme v čas.
Raul- Strašne dlho ste boli mimo.
Cray- Rybačka, čo?
Romano- Nie, súboj dvoch legiend.
Mari- Teba a Kirri?
Brock- Kirri a jej otca.
Všetci zhíknu. Ja sa radšej nevyjadrujem. Zadívam sa na ihrisko a zbadám dvoch odhodlaných trénerov, ktorí sa neboja ukázať, čo dokážu.
Sarina- Dámy a páni, vitajte!! Som nesmierne rada, že vás tu vidím zas a znovu.
Cloud- Dnes sa odohrá postupové kolo do finálového zápasu.
Sarina- Ten kto prehrá, sa stane tretím najlepším trénerom Ligy!!
Cloud- Môžeme začať...
***pokračovanie nabudúce***
*Archie*