9.Diel-Jed

       Utekám k nášmu „kempu“, až mám nohy v jednom ohni. Vyhýbam sa stromom, padnutým konárom. Kútikom oka zachytím vedľa mňa pohyb. Je to môj Umbreon. Svieti nám na cestu.

        Dobehnem tam. Stojím asi desať metrov od Phanpyho. Vydesená, čo sa deje, sa trošku ukľudním, keď uvidím známe otravné tváre. Ani ma neprekvapí, že ten hluk spôsobil Raketový tým. Áno, už zasa. Určite nie som jediná, komu lezú absolútne na nervy.

         Drevo pustím na kôpku na zem. Vezmem si do ruky najhrubší konár v tvare bejzbalovej pálky.

        Pohľadom prečesávam okolie, uvedomujem si, že Ash s Pikachuom a Chikoritou ochraňujú Phanpyho. Teddiursa stojí po Phanpyho boku a je pripravená na akýkoľvek útok na nepriateľa. Raketový tým má vonku Weezinga a Arboka, a samozrejme otravného Meowtha.

Ash- Ostré listy, Chikorita!!

Jessie- Zalez pod zem, Arbok!

        Arbok zalezie pod zem, takže Chikoritine ostré britvy minú.

James- Použi bahno, Weezing.

        Blato zalepí Chikorite oči a Ash ju stiahne.

Ash- Elektrický útok!

Jessie- Arbok, kyselina!!

         Netuším, ako je možné, že sa Arbok rýchlejšie dostane spod zeme a zaútočí rýchlejšie, než Pikachu.

Ash- Pozor!!

         Pikachu sa našťastie uhne. Kebyže ho zasiahne kyselina, tak neviem, neviem či by s sním Ash mohol ešte niekedy bojovať. Práve si uvedomím rýchle dýchanie Pikachua, čo znamená, že asi bojujú už celkom dlho a Pikachu je zrejme vyčerpaný.

Meowth- Máme ďalšiu spoločnosť.

          Meowthova veta vyrušila Jamesa v sústredení a on sa začal pozerať všade naokolo, len nie na súboj jeho pokémona s Ashovým.

James- Čo?

Ash- Znova elektrický šok!

Jessie- Arbok, zalez!!

          Keďže James nedáva pozor, jeho Weezing si užije poriadnu dávku elektriny a tak ho šok paralizuje, čo je dobré. Pre nás. Arbok ešte rýchlo zalezie zasa pod zem. Prestanem vnímať ich zápas.

         Periférne zachytím pohyb asi šesť metrov odo mňa. Ale má to inú srsť ako Umbreon. Je to omnoho bledšie. Otočím sa.

Ja- HEY!!!

          Meowth sa rýchlo na mňa otočí a zistí, že bol odhalený. Zakrádal sa totiž k Phanpymu.

Meowth- (vypustí pazúry) Teraz zistíš, ako ostré sú moje pazúry!!

          Vyskočí na mňa. V duchu sa zasmejem. To si naozaj myslí, že dievča, čo sa motá už niekoľko rokov po krajine sa nedokáže ubrániť? Spomeniem si na hranie bejzbalu. Richie sa ma to snažil naučiť, aj keď stále nerozumiem, čo je také zaujímevé na odpaľovaní loptičiek a následnom utekaní za tou loptičkou. Avšak Meowth vyzerá teraz presne ako veľká letiaca loptička. Pevnejšie uchopím ten konár. Pripravým sa na odpal. Pokrčím trošku kolená a... PÁÁÁÁÁLLLL!!!

           Na moje prekvapenie sa trafím(čo sa mi často nepodarí). Meowth aj s krikom a jačaním letí k Raketovému týmu.

Jessie- Jedovaté ostne, Arbok!!

           Nebol pred chvíľou ešte „nad zemou“? Arbok sa zrazu vynorí pred Phanpym. Toto už zašlo priďaleko. Mysľou mi to šrotuje. Má použiť teda jedové ostne. Proti tým nemá Teddiursa žiadnu šancu.

        Rozbehnem sa. Arbok sa chystá k útoku. Viem, že to nestihnem, pokiaľ budem utekať. Hodím sa teda do vzduchu priamo pred Phanpyho, aby som zastavila Arbokove jedovaté ostne, ktorými práve zaútočil. Jeho jedové ihlice ma zasiahnu plnou dávkou, našťastie všetko len do pravého ramena.

        Pred očami sa mi začne zatmievať. Aspoň viem, čo všetko si musia pokémoni vytrpieť v súbojoch. Cítim tú najväčšiu bolesť, akú som kedy zažila. Horšie je, že ten jed sa šíri ďalej. Každou sekundou mi krv roznáša jed hlbšie do tela. Modlím sa, aby sa jed nedostal vo veľkom množstve až k srdcu, inak by bol som ňou amen.

        Mám asi halucinácie, pred očami mi tancujú Wooperovia do rytmu tamburíny. Pikachu im robí choreografiu, má oblečený otrasný oranžový oblek. Ale tí Wooperovia nie sú len tak obyčajní. Miesto ich typických otravných ksichtov majú tváre Asha, Jessie, Jamesa, Pikachua, Arboka a Weezinga.

        Zložím sa na kolená. Privriem oči, kvôli tej bolesti. Ľavou rukou si reflexívne chytím zranené rameno. Asi to nebol dobrý nápad, pretože si uvedomím, že si ho na dotyk necítim, avšak tá ostrá bolesť v cieľovej rovinke Arbokových ostňov stále pretrváva...

        Trošku sa snažím zachytiť, čo sa deje. Už neviem, čo je realita a čo len prelud jedu. Ale zhodnem sa sama so sebou na tom, že Jessiina bukvica na krku normálne nemá taký vyoraný výraz, takže buď sa mi to „sníva“ alebo je neviem prečo šoknutá. Dobre, možno viem, čo ju šoklo. JA!!

         Ešte chvíľu a zložím sa. Musím to tu dokončiť. Nemám poňatia, kde je Umbreon teraz, ale to ma nezastaví.

Ja- Umbreon, zaútoč hviezdicami a potom to skonči.

          S mojimi halucináciami a preludmi mi Umbreonov útok pripadal ako zrýchlený. A keď už som vedela, že sa tých ploštíc Umbreon zbavil, zvalila som sa bez vedomia na zem.